Anton Dobeš a Peter Šperka sa voči nikomu nijak neprevinili. Žili čestným životom, so svojimi rodinami a prinášali radosť každému na okolo. Obaja boli mimoriadne ambiciózni a stále si pokladali latku vyššie a vyššie. Pozostalí i priatelia o nich hovoria ako o skvelých ľudoch, ktorí budú chýbať každému, kto ich poznal. Opisovali ich hrdinské činy, ako napríklad Anton Dobeš tesne pod svojou vysnívanou horou Mount Everest obetoval svoj výstup a radšej sa vrátil s telom mŕtvej kanadskej horolezkyne, aby jej neostala navždy stratená pod snehom.
No pri tomto babarskom čine v Pakistane, pri ktorom umrelo 11 ľudí, desať členov expedície a jeden domáci sprievodca, vidíme, že v trvalej vojne, v ktorej sú islamisti proti celému západnému svetu, neumierajú len vojaci ale i ľudia, ktorí sa proti nim nijako neprevinili. A keď áno, ako? Ako sa previnili športovci, ktorí sú už od staroveku bránení proti nástrahám vojny, voči vojakom, ktorí prišli do tábora besniť? Nechceli nič viac, len posunúť svoju latku ešte vyššie a pokoriť 9. najvyšší vrch Zeme, pakistanský Nanga Parbat, no jediné, čo tam našli, bola smrť. A aby toho nebolo málo, pakistanskí zbabelci ich zabili spôsobom, ako sa zabíjajú obyčajné zvieratá.
Jedno je isté. Vo vojnách, ako je táto, ktorá nemá konca, trpia najviac nevinní. No keď to takto pôjde ďalej, a podobní barbary budú voľne behať po svete(tomu sa nijak nedá a ani nebude dať zabrániť), tak čestní a nevinní ľudia budú prichádzať o životy.
