Tak začínam sobotu nákupom. Dostavím sa do obchodu, nakúpim si pár surovín na čerstvé raňajky, poprípade ľahký obed a idem zaplatiť. Z radu do pokladne milej, sympatickej mladej slečny ma odtiahne pani v rokoch, navyše mimoriadne nevrlá, čo je na tú skorú hodinu dosť divné, do takých tých expresných, samoobslužných pokladní. Keďže tieto pokladne niesú mojou šálkou kávy, poprosím nevrlú slečnu o pomoc. Jej nahnevané "Samozrejme" ma vôbec neupokojilo. A tak v priebehu nákupu prišiel čas na dokázanie tvrdenia o samozrejmej pomoci. Kričím na pani, neodchádzajúc od nákupu. Nič. Tento postup som opakoval po dobu 2 minút, no stále nič.(Nechcel som moc opúšťať svoj nákup, keďže sa to tam hemžilo ľuďmi) Tak som pristúpil k pani zozadu, aby som si overil, či jej sluch dokáže prekonať tú dĺžku od pokladne až k nej. Dokázal, len ma jednoducho ignorovala, alebo už na ľudí moc nemala chuť. Asi oboje. A tak s nie veľmi láskavým výrazom pribehla k môjmu nákupu, po ceste i počas kontroly chyby ma, hundraním si pod nos, počastovala pár zaujímavými pomenovaniami. A keďže chyba bola po pár minútach odstránená, odpustil som jej to a nastalo vykúpenie z tesca - prvá časť.
To, že to je len prvá časť som sa dozvedel pri prechádzaní dvermi von, k svojmu autu. Zastavil ma alarm, ktorý obrátil všetky oči na mňa, ako na pravdepodobného chladnokrvného zlodeja. Pribehol pán v rokoch môjho deda s nápisom SBS na chrbte a začal mi "šacovať" tašku. Všetko vyložil na zem, skúšal, kde môže byť problém. Cítil som sa ako skutočný zlodej. Čiže dosť nepríjemne. Problém sa zdal nedefinovateľný a tak som bol poslaný pre účtenku, ktorú som v expresnej pokladni zabudol. Myšlienka opätovného stretnutia sa s "milou" pani nebola práve tá, ktorou by som chcel zapĺňať hlavu v sobotu ráno. Ale budiž. A tak som sa celý spotený(boli obrovské horúčavy) doplachtil k pokladniam a pani som požiadal o účtenku, ktorú som si tu zabudol. Jej "tam máte koš, pohľadajte si ju" ma zarazilo, ale povzniesol som nad jej chovanie. Veď je sobota. Ďalší záber, ako sa hrabem v koši v Tescu bol zaujímavý a komický zároveň. Špinavú účtenku som našiel, SBS - kár mohol skontrolovať, že som všetko pekne zaplatil, a pustil ma. Vykúpenie z Tesca - časť dva. Vďaka bohu aj časť posledná.
Viete, verím tomu, že stále nové a nové úlohy, ktoré si hypermarkety dávajú na svoje chrbty(Finančné poradenstvo, benzín, šaty, 2 druhy pokladní atď.) prinášajú aj strašne veľa roboty, ale potom nech zamestnávajú ľudí, ktorí sú schopní sa popasovať s tým množstvom práce. Alebo ľudí, ktorí chcú pracovať a vážia si každú príležitosť. A nie ľudí, ktorí už o 9:00 ráno prenášajú svoju zlú náladu na každého okolo, dokazujú každému, že túto robotu si oni nevybrali a radšej by žili z miliónového dôchodku doma, či na dovolenkách.(A kto nie?) No na druhej strane nech nedúfajú, že niekomu sa bude páčiť, keď pri kupovaní raňajok strávi 2 hodiny a ešte sa bude tešiť na ďalší podobný nákup.
