Áno, je to v podstate normálne prídavné meno, ktoré sa dokonale hodí k futbalu. Ambiciózny sem, ambiciózny tam. No v modernom futbale a v modernom ponímaní tohto slova sa trošku zabúda na pravý význam tohto slova. Skutočne je ambiciózny každý tím, ktorý približne 10 rokov žije zo slávy časov minulých a na vzostup sa dokáže dostať len impulzom v podobe šeku na 100, 200, 300 či viac miliónov euro? Skutočne každý tím, ktorý zo dňa na deň kúpi 5 či 6 hráčov hrajúcich na tej najvyššej možnej svetovej úrovni dostane menovku - "ambiciózny"? Čiže, ak tomu správne rozumiem, vyvolenými(ambicióznymi) sa stanú tie kluby, na ktoré sa usmeje šťastie a vyberie si ich nejaký rozmarný, o futbale nič netušiaci biznis-man ako stredobod záujmu a milióny zo svojho konta pomaly, ale isto presúva na konto klubu. V skratke si predstavme zoznam tých "najambicióznejších" tímov, ktoré futbalová scéna ponúka:
Manchester City
Pravdepodobne otec všetkých "ambicióznych" tímov. "Ambicióznym" tímom sa stal presne v auguste roku 2008. Práve vtedy do "modrej časti" Manchesteru zavítal šejk Mansour s možnosťou odkupu, históriou o poznanie menšieho Manchesterského klubu. Podarilo sa a tak sa v tom mesiaci zrodil ďalší vrcholný hráč, s ktorým bolo treba rátať i do budúcnosti. Za prezidenta bol zvolený Khaldoon Al Mubarak a pri ďalších prestupových oknách ukázal, aké smerovanie by mal nabrať tento klub pod jeho velením. Príchody Davida Silvu, Yaya Tourého, Sergia Aguera, Samira Nasriho a mnohých ďalších by bol za normálnych okolností nepravdepodobný, no vidíme, že nakoniec "ambície" rozhodli. Všetky tieto hviezdy mal zastrešiť hviezdny tréner Roberto Mancini a "ambiciózny" tím bol na svete. Vďaka bohu pre City má Mubarak na svojich účtoch ešte dostatok "ambícií", inak by okamžitý úspech v podobe ligového titulu či poháru FA Cup zostal ojedinelý. Vďaka bohu.
V stručných bodoch si môžme dokázať, aká je táto "ambicióznosť" úžasne kozmopolitná. V Španielsku "ambicióznu" vlnu zastupuje FC Málaga na čele s čerstvo vymenovaným trénerom Berndom Schusterom a šejkom Abdullahom Al Thanim. Ten od príchodu avizoval nákupy a neostal svojim slovám nič dlžný. Santi Cazorla, Jeremy Toulalan, Carlos Idris Kameni či Joaquín sú toho jasným dôkazom. Samozrejme, aj tu sa dokázalo, že s "ambíciami" sa dokážu dosiahnuť i ciele, o akých sa vám ani nesnívalo, a po sezónach na 17. či 10. mieste prišli pozície zaručujúce účasť v Lige Majstrov, ktoré dokázali, že mať "ambície" sa oplatí. Keby som mal s takýmito analýzami pokračovať ďalej, asi by to skĺzlo do stereotypu. Stačí si len pripomenúť "ambicióznosť" po francúzsky v podaní PSG na čele s Nasserom Al Khelaifim. Pravdepodobne čo priniesol a čo dosiahol netreba žiadnemu futbalovému nadšencovi pripomínať. Na mená Carlo Ancelotti, Zlatan Ibrahimovič či Thiago Silva nebude nik potrebovať Google. Do klubu "ambicióznych" po novom patrí i AS Monaco FC na čele s Dmitrym Rybovlevom, ktorý za dva mesiaci stihol minúť vyše sto miliónov euro na nákup hráčov ako Falcao, Joao Moutinho či James Rodríguez a ešte neskončil. Obdivuhodné. A sme konečne na konci. Náš "ambiciózny" zoznam sa končí ruským rýchlo-kvaseným "veľkým" klubom, Anzhi Machačkala. Sulejman Kerimov, 47 ročný biznis - man a filantrop sa rozhodol, že vytvorí z tímu sídliaceho v Dagestane konkurencie - schopný tím, ktorý by naháňal i také kluby ako CSKA Moskva či Zenith Petrohrad. Podarilo sa. I keď k tomu potreboval oprášiť svoju šekovú knižku, mimo iného na Samuela Eto´a, z ktorého spravil najlepšie zarábajúceho futbalistu planéty. No nevadí, účel svätí prostriedky.
Som si istý, že teraz som trošku stúpil na otlak fanúšikom vyššie spomenutých tímov, vzal som im ilúzie o tom, že ich tím patrí k tým, ktoré budovali svoju kvalitu na mládeži, tradíciách a rokoch odžitých na vrchole. Naopak tieto tímy svoju kvalitu, zašlú či žiadnu slávu oživili "ambíciami", v tomto prípade predstavujúcich peniaze, ktoré vložili do nich biznis - meni a šejkovia, ktorý sa do futbalu rozumejú tak, ako ľudia, ktorí nazvali tieto tímy ambicióznymi.
