8.2.2014. Stmieva sa. To mi rozprúdi krv v žilách o čosi rýchlejšie, keďže viem, že zápas sa blíži. Jediné autá, ktoré majú povolenie prejsť po tejto ľudmi preplnenej ulici majú nápis "Policía" a doprevádzajú autobus s hráčmi Realu Madrid do dejiska zápasu. Keď to ľudia zistia, šprintom sa presúvajú k autobusu, aby mohli byť čo najbližšie k svojim hrdinom. Darí sa im to len na pol, keďže "Policía" nehodlá ohroziť bezpečnosť svojich "klientov". Burcujúca ulica netrpezlivo čaká, kedy ju pustia do útrob štadiónu. Akoby miesto, kde stojíme je väzenie a bachari nás nechcú pustiť. Kričíme:"Hala Madrid!" niekoľkokrát, avšak bachari pre nás nemajú pochopenie. S kamenným výrazom typu "my máme svoje pokyny" nás odbijú a nechajú bublať atmosféru okolo celého štadióna. Hovorí sa:"Čím je človek hladnejší, tým viac mu bude chutiť." Tu to platí stonásobne. Brány do raja sa neisto otvoria, "štikači" lístkov očakávajú obrovský nával. Dočkajú sa.
Pohľad, ktorý sa mi naskytá pri vstupe na tribúnu sa nedá opísať. Pochopí to len človek, ktorý miluje a ctí pohľad na ten majestátny stánok v strede s krásnou zelenou plochou. Som na vrchole sveta. Medzi tými desiatkami tisíc miest, ktoré tvoria tribúnu štadiónu Santiago Bernábeu hľadám práve to jedno, odkiaľ budem sledovať tú show. Nájdem ho. Po tvorbe obligátnych fotografií už len čakám, kedy sa kotol zaplní a konečne to začne. Tribúny sa pozvoľne zapĺňajú, chvíľku si zúfam, že nebude plno. No v sekundu začiatku sa presviedčam, že takéto divadlo chce vidieť skutočne každý. 75 600 divákov vytvorilo atmosféru, ktorá sa dá porovnať snáď len s bojmi gladiátorov v Koloseu v Starovekom Ríme. Akcia strieda akciu, gól za gólom a výsledné skóre Real Madrid - Villareal 4:2 nikoho nenecháva na pochybách, že hráči v bielom sú ti najlepší.
Zážitok bohužiaľ nemôžem porovnať s ničím iným, pretože pre mňa neexistuje nič lepšie. Futbal sa mi stal osudovým športom, ktorý spôsobil, že v mojich očiach sa nič nevyrovná tomu pohľadu na 22 hráčov bojujúcich o loptu a o moju priazeň. Žiadne pamiatky, hory ani pláže nepotešia moje zmysly väčšmi, než pohľad na túto zaplnenú tribúnu. Ľudia zvyknú citovať veľkých učencov z každého obdobia vývoja našej civilizácie, aby vyzneli múdro. Ja budem citovať Billa Shanklyho, aby ste pochopili, čo pre mňa znamená futbal:"Futbal nie je záležitosťou života a smrti. Je omnoho dôležitejší."
Niekomu to bude znieť detinsky či teatrálne, no ja som skutočne hrdý, že som mohol byť svedkom tohto jedinečného, úžasného a výnimočného zápasu. Každý miluje niečo iné. Ja som si zamiloval pocit, že v spoločnosti vyše 75 000 ľudí som sa nestratil. Stali sme sa jedno telo, jedna duša a hlavne jedny ústa, ktoré pokrikovali:"Hala Madrid!"
