cez priesvitný opar
vidím zhora záhradu
všade naokolo
v kríkoch,za stromami..navôkol
pusté tieňe sa mihajú
jeden z nich krýva-snád sa potkol...
a ja v túto dobu
ked sadá súmrak na krajinu
oslobodenie ľahko príjmam
pomsta vstupuje do čierneho svetla
ukazuje tvár príťažlivú no chladnú
čestné miesto zaujímam
nestretávam ju po prvýkrát...
to ona vo mne prebúdza osobu vychádzajúcu z pekla






