v odľahlej časti siene nárekov
odtajňuje sa výjav
tak často v mojich snoch vídaný
sedím ticho pod lipou
v oblakoch umára sa západ slnka
k nebu nesie sa bolestný ston vydaný
z posledných hlások bezradných slov
blúdim v katakombách skazy
nechcem nájsť východ
nechcem výjsť z cesty bolesti a zrady
snívam o šialenstve,čakam na ten zrod
čo ušetri ma spásy
zahalím si tmavým súknom tvár
a čakám....
kedy budem zoči-voči sebe samej stáť
a bdiem....
kedy budem schopna priamo si do očí pozerať
a neodvracať zrak
13. jan 2007 o 14:33
Páči sa: 0x
Prečítané: 583x
Udel pustovnika
zamykám každé dvere ktoré sa mi zdajú pootvorené kopem do otvorených,číha na mňa čosi znetvorené niečo čoho sa stáročia obávam krv roniace oči zatváram
Písmo:
A-
|
A+






