"Túžim zušľachtit Tvoje srdce a ukázal mu kolko lasky sa nachadza aj tu,na mieste kde nieje takmer nič žive a pestre svojou živosťou.Ty ukazuješ,púštnym zvieratám krásu života po ktorej tie zdiveneé šelmy tak túžia a nachádzaju ju len pri tvojej jemnosti.
To ja nadstavim svoju ochrannú dlaň,ked fuka na Teba silný vietor,či páli na Teba horučava...a ja Ta pokropím svojimi slzami vo chvílach ked si nevladna a unavená...To ja od Teba budem navždy odháňať nebezpečenstvo a budem stále stáť pri Tebe,ak ma budeš tešiť svojou tešiť svojou úprimnosťou.To ja Ta milujem celouá svojou božskosťou."
Očarená mocou týchto slov,našiel som v tomto hlase útechu,a nekonečne milosrdenstvo.Tak rastiem,ja,opustený kvet obohatený každodenným láskavým slovom...A lipnem na hlase ktorý so mnou prebýva naveky.Hlasu čo nedovolí strachu či beznádeji sa ku mne priblížiť....
