chceš kacku, chceš kacku?

o človeku a jeho ceste životom sa veľa hovorí. napríklad ako tvorovi, ktorý začína na štyroch, pokračuje na dvoch a skončí na troch nohách. je z toho pekná hádanka. alebo ako o tvorovi, ktorý je na jar svojho života hravý, leto berie príliš vážne a v neskorej jeseni, na sklonku života ho to opäť ťahá k tej jarnej hravosti...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (10)

a až v tej svojej jeseni, na staré kolená, si uvedomí, že život treba brať nie ako povinnosť a úzkostlivú zodpovednosť, ale ako niečo krásne, niečo, čo hreje pri duši. snaží sa dobehnúť zanedbané, poznať nepoznané. každý deň sa snaží prežívať ako ten posledný...

vraciam sa z pohrebu blízkeho človeka. autom, je tu so mnou len underworld - born slippy. mám zmiešané pocity, strata človeka, ktorého si začneš absolútne vážiť až po jeho smrti, je čudný pocit. na jednej strane uznávaš jeho skutky, jeho život a slová, ktoré si niekedy nebral až tak vážne a na druhej strane ťa škrie, že je to až po jeho smrti, že si mu to nikdy nepovedal do očí.

"chceš kacku?"
takto si ho vždy babka doberala, bola to taká ich milá skomolenina slova "facka". potom ho nežne pohladila po líci a dedko sa na svet krásne usmial...

... spomienky...
babka od neho odišla minulý rok. dostala ju dlhá náročná choroba. bolo to ťažké obdobie, zobrala si so sebou aj trojmesačnú pravnučku. vraj, aby nebola sama. a dedko zostal sám. nikto mu už nedokázal nahradiť jedinú ženu jeho života. ale aj cez jeho smútok, žiaľ a aj anglického kamaráta, ktorý s ním stále myká - pána Parkinsona - sa snažil nám, svojím "deťom", skrášľovať život. bez babky to ale nebolo ono a vedeli sme to všetci.
"a chceš kacku?"
babka bola celá pani kolníková. slovami, vzhľadom. malá čiperná žena s veľkým srdcom. mala svojsky perverzný humor, vedela si zo seba uťahovať neuveriteľným spôsobom a dokázala to s nonšalatnosťou šlachtičnej. dedko bol pri nej ako synček, vďačný za každú pozornosť.

...realita...
plačem. ja viem, chlapi to nerobia a hlavne o tom nehovoria. ale plačem. born slippy finišuje, potrebujem zastať a prevetrať si hlavu. "cigáro do koutku, si klidne dám."

...spomienky...
opäť cesta, opäť born slippy. asi si z toho vytvorím asociáciu. takú, veľmi príjemnú. už sa usmievam, aj keď tie slzy tu stále sú.
som naozaj rád, že som mal možnosť spoznať človeka, ktorý sa dokázal odovzdať pre svojich blízkych, dokázal svoj život žiť. píšem malými písmenami, ale je to myslené veľkým. on život žil a jeho babka mu pomáhala.

tento článok je poctou dvom skvelým ľuďom, starým rodičom mojej ženy. žili ste pre nás, a ja na vás nikdy nezabudnem. viem, že sa už znova spolu "kackujete"...

ďakujem. za všetko...