žeby veštba?

určite to poznáte. zobudiť sa spotený a s vystrašenými očami. ale pekne od začiatku...

... vyzeralo to na klasika víkend. vybehnúť von s kamošmi, dať si zopár pív a v jemnej náladičke si nájsť svoju cestičku domov. aj sa to tak vyvíjalo, pokým si k nám neprisadla NEZNÁMA. teda ešte aj vtedy to bolo okej, nikto ju nepoznal, a ani si ju nevšímal. ONA len tak ticho sedela a sledovala veľkými tmavými očami okolie. bolo na nej niečo, niečo, čo neviem vysvetliť - nepríjemný pocit. všímal som si ju len ja (a nebolo to hormónmi). až pokiaľ neprehovorila. tou vetou, tými slovami, si získala pozornosť celého osadenstva, mám dojem, že aj hudba stíchla. povedala len pár slov: "Táto zima nikdy neskončí, leto už nikdy nebude. Pripravte sa na to..." A potom už len pot, a vyliezajúce oči z jamôk.
verte mi, bol to šok. ešte ráno som premýšľal, či to bol len sen, alebo tú informáciu vypustil ujo Iľko...