Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. 70% na českých vysokých školách. Polovica z nich sa už nikdy nevráti. Problém nie je len v jednotlivcoch rozhodnutých vydať sa za lepším životom mimo domova. Obavy vyvoláva socioekonomický dopad, ktorý už dnes cítime v podobe chýbajúcich lekárov či starnúcej populácie. Čo ovplyvňuje rozhodovanie mladých ľudí vydať sa za hranice – a čo s tým môžeme robiť?
Infraštruktúra slovenských vysokých škôl a univerzít
Jednou z hlavných príčin migrácie je zanedbaná infraštruktúra na slovenských vysokých školách a univerzitách. Tento stav nie je výsledkom činnosti samotných vysokých škôl, či univerzít, ale pretrvávajúceho prístupu štátu. Nedostatok moderných laboratórií, študijných a komunitných priestorov, technologických zariadení či ubytovacích kapacít bráni študentom v rozvoji zručností a kreativity. Talentovaní ľudia sú frustrovaní a odchádzajú. Hľadajú lepšie možnosti v zahraničí.
Investovanie do infraštruktúry našich vysokých škôl a univerzít musí byť prioritou nielen vlády, ale celej spoločnosti. Nie je viac udržateľné, aby na kapitálové výdavky ako výstavba nového moderného výskumného centra alebo nákup výučbového vybavenia a technológií všetkých verejných vysokých škôl na Slovensku (máme ich 20), štát vyčlenil ročne len zhruba 7 miliónov eur. Spôsob financovania modernizácie infraštruktúry musíme zmeniť, napríklad vytvorením špeciálneho investičného fondu, do ktorého bude každoročne vláda adekvátne prispievať. Vysoké školy a univerzity by mali dopredu vedieť, kedy a v akom rozsahu budú financie z tohto fondu čerpať, aby sa mohli pripraviť – zabezpečiť projekty, stavebné či iné povolenia a dokumentácie. Inak povedané, systém je teraz natoľko nepredvídateľný, že prakticky znemožňuje vysokým školám a univerzitám štandardné investičné plánovanie.
Potrebujeme zásadne investovať a vytvoriť špičkové učebne, laboratóriá, výskumné centrá a rekonštruovať internáty. Inak sa budeme naďalej len prizerať, ako šikovní ľudia odchádzajú.
Peniaze musia mať pána
Finančná podpora poskytovaná štátom, ale i súkromným sektorom, umožňuje mladým ľuďom vzdelávať sa a rozvíjať svoj talent vo vlastnej krajine. Úplné alebo čiastočné financovanie štúdia prostredníctvom štipendií však musí byť systémové. Považujem za nedbalosť, ak desiatky miliónov eur z plánu obnovy putujú na štipendiá, ktorých „ďalší život“ už nesledujeme. Nezaujímajú nás študijné výsledky študenta, ale ani to, či zostane po štúdiu žiť a pracovať na Slovensku. Štipendiá musia mať jasné a zrozumiteľné pravidlá. Navrhujem vytvoriť taký systém, ktorý bude motivovať šikovných a talentovaných ľudí zostať na Slovensku. Napríklad, ak študentovi všeobecného lekárstva poskytneme „talentové“ štipendium, toto by malo byť podmienené jeho záväzkom zostať na Slovensku aspoň päť rokov po skončení štúdia a pracovať v slovenskej nemocnici. Tomu by však mala zodpovedať povinnosť štátu zabezpečiť také podmienky na trhu práce, ktoré umožnia mladým ľuďom zamestnať sa v odbore. Podporme finančne aj tých, ktorí sa rozhodnú vzdelanie nadobudnúť v zahraničí, ale požadujme od nich, aby sa napokon na Slovensko vrátili. Buďme smelí a tiež podporme mladých ľudí po absolvovaní škôl v ich štarte do profesionálneho života formou finančného príspevku, ktorý by im pomohol prekonať počiatočné finančné prekážky a umožnil im začať svoj „poštudentský“ život.
Univerzity pre prax
Základný výskum je dôležitý, ale dôležité je aj prepojenie univerzít a vysokých škôl s praxou. Moderné vzdelávacie inštitúcie uznávajú potrebu začleniť do svojich osnov odbornú prax a interakciu so súčasným priemyslom. Študenti tak majú príležitosť aplikovať teoretické vedomosti a zručnosti v reálnom svete a získať potrebné praktické skúsenosti. Spolupráca s občianskou spoločnosťou, podnikmi a verejnými či štátnymi inštitúciami poskytuje študentom možnosť vstúpiť do pracovného prostredia, spoznať jeho dynamiku a vybudovať si sieť kontaktov už počas štúdia.
Univerzity a vysoké školy však nevychovávajú (a ani nemajú vychovávať!) len absolventov pre výrobné podniky a aktuálny trh práce. Spoločnosť má rozmanité potreby, ktoré nie sú vždy na prvý pohľad viditeľné. Potrebujeme kvalifikovaných lekárov, logopédov, učiteľov, budúcich lídrov, ale aj filozofov, prírodovedcov a mysliteľov, ktorí dokážu spoločnosť posúvať vpred.
(Nie len) politická kultúra na Slovensku
Mladí ľudia však neodchádzajú len kvôli peniazom. Politická kultúra a spoločenský étos sú jedným z rozhodujúcich faktorov pre zdravý demokratický vývoj a stabilitu krajiny. Žiaľ, verejný priestor niekedy trpí nedostatkom rešpektu, slušnosti a transparentnosti. V politike častá polarizácia a deštruktívna rétorika vedú k rozdeleniu spoločnosti a strate dôvery občanov v politický systém. Musíme sa zamerať na rozvoj dialógu, kultúry a úcty, nevyhnutná je participácia občanov v politických procesoch a možnosť ovplyvňovať smerovanie krajiny.
Spokojnosť mladých ľudí ovplyvňuje aj kultúrna scéna a silné komunitné zázemie. Podpora kultúrnych podujatí, umeleckých aktivít a komunitných programov v regiónoch prispievajú k vytvoreniu dynamického a živého prostredia, ktoré mladým ľuďom poskytuje príležitosť pre sebarealizáciu a angažovanie sa (nielen!) v miestnej komunite. Konkrétnym opatrením môže byť zníženie dane pre organizátorov kultúrnych podujatí a navýšenie fondov, ktoré podporujú kreatívne odvetvie – výtvarných umelcov, hudobníkov, spisovateľov, básnikov, režisérov či skladateľov. Nespoliehajme sa na to, čo k nám dovezú iní – snažme sa systematicky podporovať domácu kultúru, a to najlepšie exportujme do sveta.
Budú mať ľudia prácu?
Je čas povedať si to otvorene – umelá inteligencia, robotizácia a automatizácia (skrátka 4. a nastupujúca 5. priemyselná revolúcia) v najbližších rokoch pripravia o prácu tisíce ľudí a niektoré povolania zaniknú úplne. Zabezpečenie sociálnych istôt je pre udržanie mladých ľudí v domovskej krajine kľúčové. Prístup k zdravotnej starostlivosti, kvalitnému vzdelaniu, pracovným príležitostiam a sociálnej stabilite motivuje mladých ľudí zostať a prispievať k rastu a rozvoju svojej krajiny.
Táto téma je dôležitá hlavne z regionálneho pohľadu. V Bratislave nie je až taký problém rekvalifikovať sa ako povedzme v Lučenci. Aj v regiónoch potrebujeme príležitosti na kvalitné celoživotné vzdelávanie. Podpora regionálnych vysokoškolských inštitúcií a vzdelávacích centier, ako aj posilnenie vzdelávacieho systému v regiónoch poskytne mladým ľuďom príležitosť získať, či prehĺbiť si vzdelanie a rozvíjať svoje schopnosti bez nutnosti opúšťať svoju domovinu.
Otvorené hranice sú pre mladých výhodou. Nech v zahraničí získajú cenné skúsenosti a rozvíjajú svoje zručnosti, ale nech sa potom vrátia a využijú ich u nás, na Slovensku. Recept na riešenie tejto krízy je vlastne pomerne jednoduchý – hoc jeho realizácia jednoduchá nebude. Vytvorme zo Slovenska krajinu, kde ľudia vidia perspektívu a chcú v nej žiť.
