Angela Merkelová sa narodila v rodine evanjelického farára v Meklenburgskom mestečku Templin. /Angela Dorotha Kasper sa narodila v rodine študenta teologickej fakulty Horsta Kaspera a učiteľky Herlind Kasperovej. Po skončení školy Horsta Kaspera posielajú za farára do mesta Kvitzov v Brandenburgu/.
Ako všetky deti v bývalej NDR, učila sa ruský jazyk, z ktorého čo – to vie aj dnes. Jej obľúbeným predmetom však bola fyzika, čo je na dievča dosť pozoruhodné. Fakultu fyziky ukončila aj na vysokej škole v Lipsku a potom pracovala v akadémii vied a často bola na stáži aj v bývalom Československu, v Prahe. V roku 1986 obhájila doktorskú dizertáciu. Pri zjednotení Nemecka bola Angela členkou a tlačovou tajomníčkou Demokratického hnutia. Predseda tohto hnutia Alexander Schnur, ako sa neskôr ukázalo bol spolupracovníkom známej bezpečnostnej zložky „ Stasi“ a tak vo voľbách toto hnutie prehralo na celej čiare. Angela Merkelova už viac nechcela riskovať a vstúpila do rešpektovanej strany CDU Helmutha Kohla.
A tu pokračovala politická kariéra Angely, ktorá je posiata padlými mužskými telami. Nie, nepadali k jej nohám, ale veci sa jednoducho tak diali. Prvým bol, A. Schnur, druhým sa stal Lothar de Mezier, ktorý tak isto čelil podozreniu zo spolupráce so „Stasi“. A práve jeho miesto podpredsedu CDU na radu Kohla zaujala Angela. Okrem toho, aby získal podporu „východných" Nemcov ju Kohl urobil aj ministerkou pre mládež a rodinu. Neskoršie Merkelová prešla do vlády predsedu kresťanských demokratov v Meklenbursko-Pomoranska , Guntera Krauzeho, ktorý neskoršie musel odísť z politiky pre korupčný škandál.
V roku 1998 sa stala generálnou tajomníčkou Kohlových kresťanských demokratov a v decembri nasledujúceho roka , keď vrcholila aféra s „čiernymi pokladnicami“ Helmutha Kohla publikovala v Franfurter Allgemaine Zeitung článok, ktorý vzbudil rozruch a stal sa katalyzátorom procesu, ktorý priviedol H. Kohla k neslávnemu odchodu aj z radov čestného predsedu kresťanských demokratov. V roku 2000 na zjazde v Essene sa stáva A. Merkelová predsedníčkou CDU. Poriadny skok za desaťročnú kariéru v politike
Vyzeralo to už tak, že muži sami od seba odstupovali, aby umožnili Angele Merkelovej postupovať v kariére smerom hore. A zdá sa, že tak isto postupuje aj G. Schroeder. Bez jeho politického „harakiri“, bez jeho predčasných volieb ešte v tomto roku, by sa Angela nedostala medzi kandidátky na kancelára. Ak by boli voľby v budúcom roku, v CDU by možno vyrástol iný kandidát.
Angelu Merkelovú ťažko nazvať charizmatickou osobnosťou, akou bola napríklad Margareth Thatcherová. Merkelová nosí staromódny účes a svoju neforemnú postavu skrýva do kostýmov, ktoré jeden televízny moderátor zo žartu nazval, že si ich kúpila ešte za „uvítacie peniaze“, ktorými Západné Nemecko obdarilo svojich východných rodákov po zbúraní Berlínskeho múru. Nepatrí ani medzi znamenitých rečníkov, na rozdiel od G. Schroedera.
Ten sa dožaduje vzájomných duelov v televízii, ale Angela odmieta. Jeden z jej spolupracovníkov jej poradil : „Ak chceš vyhrať nad Borisom Beckerom, hraj s ním šachy a nie tenis“. Angela nevie dostať publikum do eufórie a len veľmi ťažko sa jej darí skrývať svoje pocity, na jej tvári si možno prečítať hneď všetko, čo sa skrýva v jej duši. Zrejme imidžmejkri musia nad ňou ešte popracovať.
Ale možno práve v tom je jej sila, pretože vo volebnej kampani, ktorá sa začala 25. augusta 2005 vedie v popularite pred G. Schroederom. V roku 1991 vo východonemeckých novinách Die Zeit bol publikovaný rozhovor s A. Merkelovou. Na otázku, v čom spočívajú jej politické úspechy odpovedala Angela takto: Pretože ja nikdy nebojujem len za seba a nepodpilujem nohy cudzích stolov. Dnes však o jej politickom talente intríg v CDU sa rozprávajú celé legendy. Jej „obeťami" za líderstvo v strane sa stali okrem iného známy teoretik CDU Wofgang Schoible a tiež bývalý predseda konzervatívnej frakcie v Bundestagu, Fridrich Merz.
Z programu CDU, ktorý publikovali v Nemecku na začiatku predčasných volieb možno zistiť, aké Nemecko chce CDU a ako chce riešiť problémy, ktoré Nemecko má. Tento program potvrdzuje jedno, že Nemecko chce byť naďalej vlajkonosičom v EÚ. Ale prívržencov už Berlín nebude hľadať v Paríži, či v Londýne. Možno to usudzovať aj z toho, že v programe CDU sa hovorí o prehodnotení dotácií do poľnohospodárstva v EÚ. Na nové „osy" spolupráce poukazuje aj fráza v programe CDU „robiť politiku, v ktorej bude dôvera k druhým partnerom EÚ a k ich záujmom“. Na rozdiel od Schroedera, ktorý vystupuje za prijatie Turecka, Bulharska a Rumunska do EÚ, bude Merkelová v tomto smere zdržanlivejšia.
Je to však zložité, pretože CDU sa stavia proti prijatiu Turecka do EÚ, ale pritom hovorí o lepšej spolupráci s USA, ako o tom hovorí Angela Merkelová. Na druhej strane americký prezident G. Bush je prívržencom vstupu Turecka do EÚ. Kresťanskí demokrati sú schopní Turecko rešpektovať len ako „privilegovaného člena“ EÚ. Nemeckí politológovia, ide o skutočných odborníkov, na rozdiel od slovenských, ktorí už teraz hojne diskutujú na televíznych kanáloch, domnievajú sa, že zahraničná politika Nemecka bude „tichšia.“ Washington si však môže byť istý, že podobné vyhlásenia, ako bolo nedávno nemecko - francúzske o stiahnutí embarga na dodávky zbraní do Číny, existovať nebude. Nikto nečaká ani to, že ak sa k moci dostane Angela Merkelová, vyšle vojakov do Iraku.
V predvolebnom programe kresťanských demokratov sa hovorí aj o tom, že sľubu o medzinárodnej pomoci, ktoré tvoria 0,7 percent z nemeckého rozpočtu Nemecko môže splniť, ale len vtedy, ak to dovolí ekonomika krajiny. Angela Merkelová hovorí aj o iných vzťahoch k Rusku, aké boli doteraz, teda za Schroedera. Politológovia však tvrdia, že to je len predvolebná rétorika a dodávajú, že do tejto politiky možno vnesie Angela ženský pragmatizmus.
