Ten bol otvorený do minulého piatka do 22.00, pred jeho vchodom sa zhromažďovalo množstvo nie len mladých ľudí, samozrejme bez rúšok, a hádam, že vnútri mohli snívať o nejakom rozostupe. Aj keď, otázkou je, či je cieľom takého nočného klubu udržiavať rozostup? Vždy, keď som prechádzala okolo, som sa trochu trpko pousmiala nad tým, že tento nočný klub je stále otvorený, zatiaľ čo moja univerzita už dávno nariadila dištančnú výuku.
Som masochista, tak si raz za čas čítam komentáre pod článkami na facebooku. Diskusiu čítam aj na idnes.cz, aj na sme.sk, ale najšťavnatejší výber je na facebooku. Vždy sa tam dočítam ako je mládež dnešnej doby rozmaznaná, študuje zbytočnosti (hlásim sa tiež), nikdy nezažila bombardovanie Prahy, sedí len pri počítačoch, až občas nadobudnem pocit, že mladí ľudia na Slovensku a v Česku sú hodní už len večného zatratenia.
O zbytočných odboroch na vysokých školách by som vedela písať mesiace. Jedným z argumentov často je, že po vyštudovaní sa máte problém zamestnať. Počas pandémie je situácia ešte horšia a nie len študenti, ale aj absolventi majú problémy na pracovnom trhu. Ak o zamestnanie neprišli, pravdepodobne sa pohybujú v mestách, kde študujú, a veľa z nich býva aj na internátoch. V marci nariadila odchod študentov z internátov zo dňa na deň slovenská vláda, včera sa tým inšpirovalo Česko. Tlačovú konferenciu posunuli z pol siedmej večer na jedenástu, aby vyhlásili, že študenti, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej republiky, sa majú počas celého utorka vysťahovať z internátov, výnimku dostali len študenti zdravotníctva a pedagogiky, ktorí vykonávajú prax.
Na internátoch už teraz veľa ľudí neostalo. Je veľká šanca, že tí, ktorí tam ostali, pracujú. A pri prvej možnej príležitosti študentov posielajú domov, nehľadiac na to, či sú zamestnanci, a či sa vôbec majú kam vrátiť. Sú študenti, ktorí bývajú na internáte celoročne, sú študenti, ktorí pracujú na polovičný úväzok, a nemajú možnosť pracovať z domu. Na jednej strane v spoločnosti sa hovorí o nezamestnateľnosti absolventov kvôli chýbajúcej praxi, na druhej strane, zamestnaných študentov nezmyselnými nariadeniami vyhadzujeme zo zamestnania. Nehovoriac o tom, že napríklad študenti pedagogických odborov si mohli nájsť prax na vlastnú päsť, ktorú od nich nevyžaduje univerzita, takže sú takisto v skupine, ktorá musí odísť.
Ďalším problémom je aj to, že keď sa študenti, odchádzajúci z internátov stretnú všetci na autobusových a vlakových staniciach, pocestujú rovnakými vlakmi, a prídu domov k starším rodičom, zvyšuje sa šanca, že bezpríznakoví jedinci vírus roznesú ďalej a nakazia svojich blízkych, ktorých práve pobytom na internáte chceli ochrániť. A je jednoduchšie uzatvoriť jeden internát, ako potom trasovať jednotlivých študentov, ktorí sa museli presťahovať a absolvovať cestu verejnou dopravou.
Trpkosť vyvolávajú aj niektoré ďalšie nariadenia. Zhromaždenie šiestich ľudí, ktorí sa poznajú, je zakázané, ale keby sa nepoznajú, je to v poriadku. Reštaurácie a kaviarne sa zatvárajú, ale obchodné centrá nie. Ako povedal český prezident: „Neschopní nech skrachujú.“ Možno sa o pár mesiacov zobudíme do sveta, kde síce malá kaviareň, kde sa s vami majiteľ každé ráno porozprával a občas vám ako pravidelnému zákazníkovi dal kávu na účet podniku, skrachovala, ale reťazec McDonald a Starbucks vítajú nových zákazníkov, pretože oni majú dostatočné rezervy a metrikou českého prezidenta, nie sú neschopní.
