Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Vo chvíli, keď je moja duša ľahká
ako perie,
vo chvíli, keď jej narastú rožky
vznikajú mračná a praobyčajné slnko ich hladká.
Vtedy - pri vzniku bubliniek mydla,
keď stvorím záhrade zadné vrátka
a začnú kvitnúť trebárs aj nočné kvety
si moje srdce od radosti podskočí.
Práve v ten čas, keď ďalší opustí naše svety
a ostane pokoj a úložný priestor
usmejem sa,
nepatrím len nociam a dňom,
patrím aj ránam.
