V klube sa zabávala skupina mladých ľudí. Všimol som si dve dievčatá, ktoré postávali pri bare. Jedna z nich bola vyzývavejšie oblečená a zrejme kvôli sa sa pri nej zastavovali páni s návrhom na tanec. So všetkými prehodila pár slov, ale zdvorilo ich odmietla. Keď chlapci nepochodili, skúšali šťastie u jej kamarátky. Tá ich odmietla rovnako, ale naopak vôbec nie zdvorilo. Kto už by chcel byť ten „druhý" v poradí?
Po nejakom čase požiadal menej nápadnú slečnu o tanec sympatický mladík. Zatancovali takú salsu, že by sa za ňu nemuseli hanbiť ani Zuzana Fialová s Petrom Modrovským. Celý klub im na konci zatlieskal a aj Ján Ďurovčík by zrejme vytiahol vysokú známku.
Tí ktorí ste videli výborný americký film Krásna duša o slávnom matematikovi a nositeľovi Nobelovej ceny za ekonómiu Johnovi Nashovi si na podobnú scénu možno pamätáte. Autori filmu dokonca trochu romanticky pripisujú vznik Nashovej teórie hier práve podobnému príbehu. V skutočnosti to tak nebolo. Je to však dobrý príklad javu, ktorý roky zamestnáva ekonómov. Cieľom ekonómie je totiž zabezpečit čo najefektívnejšie využívanie zdrojov spoločnosti. V našom prípade by to bol stav kedy by sa všetci čo chcú tancovať aj v skutočnosti zabávali.
Otec klasickej ekonómie Adam Smith v roku 1776 prišiel s konceptom ktorému sa hovorí "neviditeľná ruka". Tvrdil, že ak každý hľadí na svoje vlastné záujmy, slobodný trhu zabezpečí nielen blaho jednotlivca, ale aj efektívne fungovanie spoločnosti. Smith ponúka skôr filozofické ako logické vysvetlenie prečo je tomu tak. Až roku 1954 Arrow a Debreu toto tvrdenie matematicky za určitých predpokladov dokázali!
Často používaným príkladom ako funguje neviditeľná ruka je nasledovný. Predstavte si situáciu v obchodnom dome. Každý sleduje svoj vlastný záujem a snaží sa dostať k pokladni čo najskôr. Všimnite si, že pri všetkých pokladniach sa vytvoria rovnako dlhé rady. Toto je zároveň optimálne riešenie, pretože sa tým minimalizuje celková čakacia doba. V našom prípade sa však v klube pol hodinu nič nedialo, napriek tomu, že tam prišli ľudia tancovať. Aj po polhodine si zatancoval iba jeden pár.
Tanečný parket kubánskeho klubu totiž nesplňuje práve predpoklady, ktoré sú nevyhnutné na efektívne fungovanie trhu. Jedným z nich by totiž bola dokonalá informovanosť o "cene" tanca. Samozrejme nič také v klube pozorovať nemôžme. Aby mohla neviditeľná ruka fungovať aj tomto prípade, museli by všetci tanečníci dokonale poznať kvality ostatných, ich preferencie, sympatie k ostatným tanečníkom, ich reakcie a pocity.
Napriek tomu je trh silný nástroj a „neviditeľná ruka" pôsobí až magicky. Najmä keď si uvedomíme, že nepotrebujeme poznať preferencie ostatých ľudí ani výrobné postupy firiem. Takisto firmy nepotrebujú poznať techológiu iných firiem ani preferencie ľudí. Aby sa ekonomika dopracovala k efektívnej alokácií stačí, aby všetci poznali jedno jediné číslo! Cenu tovaru alebo služby.
V niektoých špecifických prípadoch však ani dokonalá informácia o cene nemusí viesť k efektívnej alokácii. Ale to tom niekedy inokedy.
Literatúra:
Arrow, K.J., G., Debreu (1954): "Existence of an equilibrium for a competitive economy", Econometrica, 22: 265–290.
