Inflácia ľudskosti

Som cynický analytik skúmajúci súčasnú hodnotu ľudskosti, naivne dúfajúci v to, že pomedzi skepsu mojich riadkov presiakne aj trochu objektivity z tohto pohľadu na nás. Analyzovanie nevyžaduje ľudskosť na rozdiel o práce napríklad doktora či učiteľa. Nepomáham chorým ani neodkrývam vedomosti. Iba drzo a namyslene píšem svoj názor naservírovaný tak, aby vám pripadal ako kúsok pravdy. Pravdy o tom, že ľudskosť stráca na svojej hodnote. Že analytik má v optike metropolitných médií a ich ovečiek väčšiu úctu, ako lekár, či učiteľka. Som malomeštiak stratený vo veľkom meste. Zabudol som na tých, ktorý ma naučili čítať, i ošetrovateľov mojich rán. Stratil som pocit, že tam niekde medzi ľuďmi by malo byť niečo nehmatateľné. Niečo, čo nás malo nútiť pomáhať si neviditeľnými drobnosťami, ak vládzeme. Áno, nevidieť to a slová čo to pomenujú sú rovnako beztvaré. Asi preto sa to zdá zbytočné. Veď život na hromade je tak hektický, koho by trápilo niečo, čo oči nevidia. No mne to chýba. A možno aj ďalším. Ublížim ti, zabiješ ma, nepomôžem ti, urazíš ma a ani keď mám dobrý deň, nedarujem ti pozdrav a už vôbec nie úsmev. Keby bolo tak ľahké nechovať sa ľudsky, robil by to každý. A možno sme to už natoľko zjednodušili, že to naozaj robíme všetci. Možno je načase urobiť niečo, čo v čase krízy urobilo ľuďskoch opäť niečim, čo je "in".
Nehádžem mince zobrákom. Prepijú ich a budú si pýtať ďalšie. No niektorí sa vraj potešia, keď im zaplatíte teplú polievku. Chcem to niekedy skúsiť. Čím viac je ľudí, tým nižšia je hodnota ľudskosti. To je to, na čo sa tak krkolomne snažím nájsť slová. Prežívame krízu ľudskosti. Jej kurz je nízky. Veď, čo znamená pre vás? Čo by ste vy za ňu dali?
Tam, kde je ľudí menej, tam kde sú vzácni, akoby mali vyšší kurz. Možno je to turistickou prirážkou, možno príchuťou ktorá nesadne každému. Na rušných uliciach veľkých miest sú ľudia všade. Sú ako centy - idete sa zblázniť, keď ich máte vnímať, iba s nimi strácate čas, najradšej by ste ich zrušili a venovali sa iba tým s vyššou hodnotou.
Ludskosť. Je niečo také možné? Aby rastúcim počtom jeden neznámy znamenal pre druhého neznámeho menej? Bolo to tak vždy? Prečo je to tak? Čo myslíte, je vážne možné znížiť hodnotu ľudskosti? Dá sa znížiť hodnota ľudí ochotných pomáhať? Je možné devalvovať všetkých tých so zabudnutou tvárou, čo vedú nezaznamenané vojny o krajší pocit na konci dňa pre seba aj iných? Ak inflácia ľudskoti naozaj existuje, končím párminútovú kariéru analytika. Chcem uvidieť, ako takáto inflácia vyzerá, nakresliť jej tvár a ukázať ju ľuďom. Možno mi budete vedieť pomôcť. Ako by ste vy vyjadrili to, že v dave sa pekné gesto stretne s nepochopením? Ako by ste povedali, nakreslili, vytvarovali to, že klesá naša hodnota? Dá sa na to upozorniť? Dá sa zvýšiť? Ako udrieť na strunu človeku z davu, unavenému každodeným bojom o prežitie proti živlom civilizácie? Hľadám inšpiráciu pre zhodnotenie ľudskosti. Prejavte ľudskosť a napíšte, či pre vás ľuskosť stojí za to a ako navrhujete na ňu upozorniť.