Zem je studená, deti si ohrievajú ruky na sviečkach , synovia a dcéry s vráskavými čelami odriekajú jednotnými hlasmi spoločné modlitby a v myšlienkach hladkajú svojich milovaných zosnulých. Cintorín sa v neskorých hodinách utápa v strohom tichu a chlade, odprevádza posledných návštevníkov, čo zvyšnými sviečkami vo vreckách kabátov ľútostivo zapaľujú osamelé hroby zarastené burinou a poctene len zhrdzaveným starým krížom. Ticho zavládne pod kopcom Ostražice a dušičky nádejne odriekajú prosby za odpustenie. Brána sa prichýli a šepot utíchne. Počuť iba bubnovanie vody na starý hrniec, ktorým sa zlieva voda na hrobné chryzantémy.
Stará mama čakávala vo dvore. Podviazávala si nedočkavo šatku pod krkom, schovala pod čelo šedivé riedke vlasy a sedela na stolčeku. Nožíkom krájala jablko . Pre mňa.
Začalo sa stmievať , stará mama zahnala kury, zamkla kôlňu a privrela humno. Primietla ryžovou strapatou metlou gánok a vyhnala mačku z verandy. Zablatene bagandže nechala na rohoži a baraniu vestu vyzliekla až v zakúrenej izbe.
Predná a zadná izba kedysi žili, kým neodišli posledne deti. Dvere zostali zatvorené, aby neutekalo teplo z kuchyne. Na veľkom drevenom stole ležali okuliare s hrubým rámom po starom otcovi. Stará mama si ich nasadila na unavené oči a prečítala pri chabrom svelte žiarovky pod obitou lampou s natiahnutou mucholapkou katolícke noviny.
Na zelenej murovanej peci vzkypelo mlieko. O chvíľu už voňala v malej izbičke s dvoma divánmi gríska. V panvičke ešte zachrčalo maslo.
Granko sa samo rozpúšťalo sa teplej kaši , kým bol tanier cely čierny a voňal len kakaom. Stará mama sa iba vtedy vedela zamračiť a nahnevať za takú márnotratnost,kým schovala krabicu vysoko do kredenca, kde som nedočiiahla.Potom sedela pri mne, žmolila v prstoch drevený ruženec. Ten farebný zo sklenených guličiek mala do kostola. Prizerala sa mi, či mi stačí, a aj či mi chutí .Potom zliala z hliníkového piskľavého čajníka vodu do byliniek. Uložila ma do postele a poumývala v studenej vode taniere . V tichej izbe pukalo drevo, budík s velkým ciferníkom bubnoval do času a komornej muzike prihrávala stará mama chlípaním vlažného čaju cez prázdne ústa. Vybrala z plechovej krabice na prací prášok s pekným obrázkom mladej ženy v naberaných šatách tisícoraké tabletky na starecké choroby. Ešte podkúrila uhlím a drevom, aby do rána vydržalo .
Veľká perina ma skoro pridusila a na slame bolo počuť každé otáčanie. Ale chcela som sa prizerať. Maličká, onhnutá žienka si sadla na posteľ, začala odmotávať onucky z nôh. Potom si mastila chudé kostnaté nohy s modrými pavučinami mentolovou masťou. Povyzliekala si cudne veci, obliekla rýchlo hrubú nočnú košeľu . Z temena hlavy si rozpustila riedky vrkoč, kravským hrebenom prečesala rovné biele vlasy. Vložila si ešte raz ruky do dlane a ďakovala bohu .
Nedeľa bol deň pána. Richtovali sme sa do kostola. Izba bola studená, bolo sa teba chytro obliecť. Stará mama ma viedla za ruku a v kostole ma posadila k nej do prvých lavic.Bolo mi ťažko vydržať. Keď som hľadala bratranca Martina vzadu, štuchal ma ostrý lakeť . Pohlady patrili vo všetkej skromnosti a úcte oltáru a ružovému Jezuliatku v objatí matky. A keď som vydržala, kúpila mi pred kostolom korbáčik. Aj dva. Babenky sa radovali nedeli po ťažej robote celého týždňa, kvakorili cestou z kostola a pred domom ešte hodinu neprestali. A chodili celý deň.
A ja som sa hrala vo dvore, kým po mňa neprišiel otec. Pán boh pomáhaj . Pán boh uslyš.Porobili ste? Srdeční ľudia sa pristavili, prihovárali, každý poznal radosti a bôle svojej dediny.
Stará mama chradla. Už nechceli, aby som tam spala. S novými topánkami som išla zahnať kury do zapršaného dvora. Behali po záhrade a vyberali sadenice. Čaj som jej odsúvala z pece, ona už nevládala utíšiť piskľavý čajník. Macka sa schovávala v teplej kuchyni. Izbička bola prekúrená. Stará mama vo svojej slabosti zadriemala a mne bolo úzko. Na drevenú podlahu sa zošuchli posplietané drevené a sklenené gorálky a uzol z pátričiek sa zastavoval pri predposledných krížových cestách.
