Dlhý deň sa začal povinnosťami. Najskôr bolo treba pripraviť zemiakový šalát . Otec sa pustil do kuchtenia, popučil zemiaky, pridal výdatne kyslé uhorky a majonézu
a spolu so psom z jednej lyžice skonštatovali, že to bude v nedeľu chutiť.
Potom sa išlo na záhradu. Popri ceste mávala krčmárka Marka zo svojho kráľovstva, kde sa už častovali smädní poddaní. Tam je lepšie ako doma. Spred nosa mu neberú, ale núkajú. Marka má vždy vľúdne slovo, v chmeľnom raji stále tečie kvasný mok a keď vyhladneš, z vitríny sa usmieva údené koleno. No a neísť len tak popri tom zámku? Keby nebolo pršalo, išiel by bol pekne poliať záhradu. Ale takto? Ušetril vodu a sám by bol zmokol.
Dvere sa otvárali a keby mali červený koberec, tak mu ho Marka namôjveru pred nosom vystrie. Fero a Jožo sa odsadli a stiahli ho na vyhriate miesto.Koco zatiahol na harmonike a svorné tóny krčmárskej muziky láskali radosti a neresti pospolnej družiny.Kvílenie sa znásobilo, o stôl tresli štyri pollitre, a skôr, než Mara došla k výčapu, olizovali si dlhé jazyky bielu penu s fúzov a prázdnymi pohármi vyzývali Marku do pivného pätboja. Nalievať, vydať ,umyť záchody , potom rýchlo odkrojiť z údeného kolena a prepínať program Oravanu v rohu na stene, aby sa jej Timurovci cítili ako doma.
Psinke sa moc to toho smradu nechcelo, tak jej Marka vytiahla starý poťah, vystrela ho pred dvere, podplatila ju žltými korbáčmi a načapovala jej do kompótovej sedemdecky vodu.Pekne ju pohladkala a pošepla jej : “ Suka jedna, ty sa tu ani nepohni.”
Vonku lial dážď a vnútri tieklo pivo pri mariáši pod Marišiným dohľadom. Na pulte stáli v jednom rade štamprlíčky a Marka ich plnila jedným ťahom.
Dvere do stajne sa otvárali ako na divokom západe a spoza nich močili kone. Marka sa pretlačila dlhým mopom pomedzi tri hady, čo sipeli okolo jedného pisoára a ruka neruka stiahla žltú penu do výlevky , aby si tie kone pysky neporozbíjali.
Našťastie dopršalo, otcov proviant sa minul do koruny a nad hlavou sa kývali štyri zaťaté sekery. Čas isť domov.
Doľava ? Doprava? Kam z tých dverí? Zpod nôh sa natiahla trpezlivá psinka, pozrela naňho nahnevaným pohľadom, chňapla ho za kraj vetrovky a viedla ho domov.
Tak sa zaňho hanbila, celá bola červená. Ľudia sa pozastavovali a povzbudzovali sklesnutého chlpáča .“ Len to s ním vydrž”.
Domov dorazili so psou pomocou. Otec si vyobjímal z posledného vedomia svojho dobrodinca, obetoval mu zemiakový šalát a padol na kuchynskú lavicu . Psinka za hlasného chrčania a pískania chlebodarcu bojovala s celým vandľom nedeľného obeda.
Čvirikajú ranné vrabce, mama prišla domov. V kuchyni chrápal otec a vedľa neho Aja .Jeden smrdel pivom a starou krčmou, druhý prdel zemiakovým šalátom a grgal kyslými uhorkami.
Pekná rodina.
