Nebola to Bambulka, ale mala chlpatá guľa zo žlto – zlatej vlny, s takým mäkkým kožúškom ako vyliahnuté kurča. Vyskočila z krabice, smradľavá a zablšená sa rozbehla ako divoký kolotoč raz k jednému, potom k druhému v nedočkavej runde. Stala si pred mamu s takým zvláštnym pohľadom votrelca a čakala so sklopenými ušami a vrtivým chvostom na uznanie azylu.
“ Ajajááááj, fuj, dajte to psisko preč!” s ošiaľom spanikárila moja mama , vyskočila na stoličku a cholericky zametala rukami . Psinka sa vycikala rovno pred ňu. Asi od strachu, alebo si sebavedome začala písať nové pravidlá v dome.
Mamine ultimátum bolo do večera. Buď ten pes zmizne, alebo bude zle. Do večera sme všetci zmizli a čo oči nevidia, srdce neboli. Začalo sa nové spolunažívanie v nápravno-výchovnom ústave pre nechcené zvieratá a ustarostených ľudí..
Prvý výlet chlpáča sa konal večer. Keď už nikto nebol na ulici, ťahala Aja ( toľko ajajájájáj,z nej pokrstilo Aju) mamu po cestách, trávnikoch, blate a mlákach. Psie dostihy začali prospievať maminým kilám.
Kdo šiel s kým na prechádzku? Aja venčila mamu kazdý deň, či pršalo alebo snežilo. Zablatené koberce sa prestali kefovať a do mesiaca padlo rozhodnutie – laminátové podlahy. Nejak sa nám začalo doma dýchať lepšie.
Dlho vyberala a vracala psie tyčinky z regálu v obchode. Veď stáli viac ako maslo. Tá malá potvora nechcela poslúchať, tak ju bolo treba niečím vychovávať .V psoch sa tulácky duch nezaprie. Len čo počujú cinknutie rozopnutého remeňa , rútia sa bezhlavo za dobrodružstvom.
Tá malá sa rozbehla ako vietor v kapse a v ten deň sa už nevrátila.
Mama sa vrátila domov . Spravila si tureckú kávu do duritky a dumala nad tým chlpáčom. .Nech ju berie čert, hovorilo jej rozhodnutie. No čosi jej stískalo svedomie a šla ju hľadať. V tú noc nezažmúrila oko, asi bol spln mesiaca.
Na ďalší deň vyvesila oznamy o nezvestnom zvierati a vypísala peňažnú odmenu. Za krátku chvíľu stála malá tulácka pred dverami a tenký špagát na jej krku sa vymenil za 500,-korún.
Za toľko peňazí je začala strážiť ako oko v hlave. Zahlásila ju na úrade a do uštrikovanej kapsičky v tvare srdca zavesenom na krku jej vložila pliesok s číslom 025Aja. A aby ju mala viac na očiach, dovolila jej spávať v posteli.
Časy sa menia. Dni sa začínajú starosťou o psie blaho .Otec spí v obývačke, v kúpeľni pribudol nový uterák a zubná kefka s vyrytým A. Mama chystá prekvapenie. Štrikuje psovi nový sveter. Spýtala sa psa, či chce nový , nespýtala sa otca, či mu môže vypárať jeho starý.
Večer sa Aji vyrozpráva , čo ten deň priniesol.Potom sa dlhé minúty zbožne pozerá, ako jej miláčik ožuvá prasacie ucho a spokojne mľaská.
