Stavros je z peloponézskeho prímoria, kde sa čas ťahá iným tempom teplých dlhých dni , ťažkého vzduchu zrelého ovocia a spokojných ľudí. Tam sa pracuje, aby sa žilo ,nežije sa , aby sa pracovalo.
Malý murovaný domček prichýlil tri generácie.
Deti sa s krikom naháňajú po cestách a trúbiace staré citroeny zastavujú bez pohoršenia.
Susedia sa počas práce pristavujú pafnút si lacným tabakom s každým,
kto prináša správy o miestnom dianí, alebo sa úprimným a tvrdým stiskom ruky bez dlhých reči zhodnú na dobrých vzťahoch.
Z domu sa síri lákavá vôňa . V chladnej kuchyni sa v teplom prievane zvŕta mama vo farebnej šatke, na sporáku sicí panvica plná teľaciny, rozmarínu a tajomstiev, na stole vo veľkej mise čakajú prezreté paradajky , z ktorých už pri prvom nakrojení vystrekuje nedočkavý nektár. Veľké hlúby šalátu sa rozsekajú na šťavnaté franforce, do veľkej misy sa pridajú vychladené, opražené guľaté cukinky a dvoma veľkými pracnými rukami sa všetko vymieša a dochutí olejom ,mažiarom rozdrveným cesnakom, malými slanými rybkami a divou bazalkou .
V podzemí sa nachádza najvzácnejšia svätyňa, prístupná znalcom a vyvoleným. V starých dubových sudoch postavených cez seba zrie tajomstvo pravdy. Ťažké sladké hrozná , oberané šikovnými rukami Stavrosovej rodiny zo všetkých viníc spolu kvasia a dozrievajú potom v pivniciach, rozliate v sudoch ,
ktorému je ako súdené.
V zaprášenom demižóne kvasí mladá recina, na ktorú príde, keď sa spolu všetci švagrovia a bratia zhodnú na neúnostnosti domáceho trápenia.
Najmenší pomocnici neistým krokom prinášajú na obitom tanieri kúsky mäkkého syra a nakrojené usmievavé melóny nečinným starcom, čo si na preddomí v chládku svorne hovejú na starých kostiach. Pri nohách im ležia chudé mačky s otrhanými ušami, vďačné za každý pohľad a vďačnejšie za každé sústo nepožutej nádielky z bezzubých úst .
Taká príjemná, nekonečná pohoda, na peloponézskom prímorí v Stavrosovej dedinke.
Papaki stojí na dvore a čaká. A Stavros ma dnes veľký deň. Pridá na plyn a nahána sa so šťastím po hrboľatých cestách , trúbi každému na pozdrav krásneho a bezstarostného dna a zastavuje podľa chutí a vôní.Papaki odstaví s opatrnosťou do tieňa, veď ešte bude musieť niečo vydržať. Aj jeho otec pyšne vozieval svojho syna cez dedinu a trúbil po ľuďoch, keď ešte žil. V mori si ovlaží zaprásené nohy, oprskne si hnedú tvár slanou vodou a ponáhľa sa na ulicu pred hotel, kde všetci čakajú na Stavrosa a jeho melónové občerstvenie.
Dnes predáva všetko za polovičku. Odkrajuje veľké kusy melónov a podáva ich z úprimnej stedrosti všetkým okolo. Narovná si na tvári pokrkvanú čiapku a bez hanby nechá guľať malé slané slzy nad veľkým šťastím prezradeného tajomstva. Bude otcom.
