
Maľovanie sa začína vyprataním bytu. Najlepšie do dvora. To je ale hazard s vlastným majetkom. Tak teda pred dvere. Nezabudnite na susedov, ktorí pri spomínaní všetkých svätých prechádzajú cez vaše poschodie popri vašej skládke a riskujú roztrhnuté oblečenie. Vyrieši to oznam so slušnou prosbou o pochopenie, miska cukríkov a pre tých neodbytných pozvanie na kávu a rýchloupecenú bábovku.
Príprava pred maľovaním, olepené rámy a okná, rozložené noviny po podlahe ( prosím, nepoužívajte denník SME) , všetko jasná kapitola. Je piatok poobede a bude sa maľovať len chodba a kuchyňa. Pripíjame na úspech bieliaceho inferna a začíname . Manžel sa so skrývanou mrzutosťou pustí do maliarskeho kuchtenia. Šľahá farbami, riedi ich vodou, skúša pásy na stenách a maľuje o dušu. Kým sme si v kuchyni s Efkou donatierali klobásové jednohubky a pripili nitrianskym kniežaťom na našich šikovných kráľov, pán manzel mal celu stenu hotovú. Bol tam malý problémik. Tá farba sa mi nepáčila. Tak dobre. Pririedit fialovejšiu a odznova.
Chýba už len strop, ale došla fialová. Prečo som jej nekúpila viac? No lebo som ňou chcela maľovať kúpeľňu. K ú p e ľ ň u ? Manželovi sa v hrozivej predtuche zježili vlasy , veď reč bola o maľovaní chodby a kuchyne. Farba sa dokúpila , chodba sa dorazila. Krásna, fialová, vychválili sme drahého až po nebo. Medzi nami, nebolo to to, čo som si predstavovala, na budúci rok to preonačím. Chudák chlap si prezlieka spotené tričko, hltá obložené chlebíky a fúrie už naňho útočia s novými kýbľami. Keďže ešte nie je tma , pokračujeme obývačkou.
Až do polnoci.
Ráno prišiel telefonát. Kamarát Otto volá, že potrebuje súrne niekam odviezť. Zbabelci, dohodli sa a manžel zmizol do nedele. Odkázala som lenivej vši, nech sa mi neukazuje na oči.
Myslíte si , že to bez chlapov nezvládneme? Pokračujeme.
Moja kámo Efka mi nahovorila upokojujúce ucinky modrej farby. Z obývačky sa stalo niečo ako putovné miesto v jaskyni, totiž je tam len jedno malé okno.Asi kúpim svetlejšie poťahy na sedačku.
Bod zlomu – spálňa. Nemyslím , že je to niečo ako ľúbostná svätyňa, ta červená namiesto pocitu temperamentu , rozkoší a vášnivých ilúzií vzbudzuje dojem toskánskej kuchyne. Ešte muškáty do okien.
Kúpeľňa je niečo ako mocarisko.Záchod pri splachovaní kŕka a blboce a jedovatá zelená vyzenie aj slepého. Koniec čítania románov na záchodovej mise.
Celkom som spokojná s výsledkom maľovania. V piatok spravím jednohubky, prebudím v manzelovi tigra na kuchynskom drese. Navarím mu rezne, nech sa dobre napapá
a cez víkend to premaľujeme.