
Na začiatku tradície spoločnej večere bolavlastne neschopnosť variť. Belgičanke Marijke, nie veľmi nadanej na kuchárskeumenie, raz veľmi zachutil môj domáci chlebík. Jej stáž v aarhuskejnemocnici jej zabrala všetok voľný čas a varenie si nemohla vychutnať. „Čo kebysom ti ja doniesla všetky potrebné veci a tebe zverím samotné varenie? Ideti to lepšie než mne. Ja ti budem asistovať.“
Ďalší pondelok sa k nám pridala Poľka Dorotaa Angličanka Becky. „Nabudúce môžemvariť ja,“ navrhla Becky a jej ponuke nikto neodporoval. Takmer každýpondelok sa k nám pridala nová tvár, iná národosť, nová kultúra. Zakaždýmvaril niekto iný.
Jeden týždeň sme si všetci oblizovali prsty nafrancúzskom čokoládovom fondue, ďalší pondelok to bola tradičná portugálskatreska, potom zas syrové fondue, španielske omelety či kanadské palacinky.
Nie vždy sa pripravujú špeciality národnejkuchyne. O to zaujímavejšia je kombinácia jedál, ktorá tak vznikne:lasagne na brazílsky spôsob, cestoviny od Angličanky na spôsob jej talianskýchpredkov. Alebo turecké jedlo NeviemAkoSaVolá od Belgičanky Ayly, ktorá maturecké a škótske korene. Každýz hostí si raz za čas vyskúša byť aj kuchárom večera podľa princípu: dnesvaríš ty pre mňa, nabudúce ja pre teba. Najlepšie zo všetkého je, že celý tentovirvar medzinárodnej kuchyne sa dial u mňa doma!
Čo slovenské som ponúkla ja? Dlho somrozmýšľala čím prezentovať slovenskú kuchyňu na našich spoločných pondelkoch.Poškvrniť recept bryndzových halušiek a prezentovať ich s feta syrommiesto bryndze? Nepredstavím predsa pätnástim ľuďom niečo ako slovenskétradičné jedlo, keď feta so slovenskou tradíciou nemá nič spoločné! Parenébuchty s makom som tiež zamietla. Z mojich predchádzajúcichskúsenosti viem, že nie každý sa kamaráti s makom.
Napokon zvíťazilo obľúbené jedlo z mojichdetských čias: živánska v alobale. Pohodu táboráka s opekačkou imsíce neprinesiem, ale chuť živánskej im sprostredkovať môžem. Tajomstvo chuti:veľa cibule, papriky a hlavne nejaká údeninka! Prečo by som mala vytváraťpredstavu o sofistikovanej slovenskej kuchyni, keď taká nie je? Jedlo jevšak zaujímavé spôsobom, akým je servírované a samozrejme aj svojoujedinečnou vôňou a chuťou. Každopádne moja večera mala úspech a taksom ju zopakovala aj na mojej rozlúčkovej večeri, krátko pred tým, ako som nanejaký čas odišla z Dánska.
Tradícia pondelkových večier však neodišla somnou. Moji spolubývajúci doteraz poskytujú priestor svojho bytu pre pondelkovúvečeru plnú chutí z rôznych kútov sveta.
Po nejakom čase som opäť v Dánsku. Dnesje pondelok a ja pripravujem večeru. Práve som dotelefonovala so Joanouz Portugalska: - Prídeš večer? - A kto varí? - Ja. Spravím tiezemiačky v alobale, vieš... - Tak to si nenechám újsť!