Dajte mi chvíľu...

("Kam sa ponáhľaš?" - pýtam sa kámošky, keď ju nemôžem dobehnúť na schodoch. "Tak ako všetci - do hrobu," odpovie s poloúsmevom.) Ponáhľam sa. Ešte pred tým, než do hrobu, ponáhľam sa, aby som stihla termín. Ja a záverečné termíny - nikdy sme sa nemali veľmi radi a preto sme si zvolili zvláštny stav spolunažívania: ja na pohovke v pohode a termíny za dverami. Hoci tentoraz to nie je v pohode, ale za mĺkvou obrazovkou počítača. Len by som chcela odkázať tým, čo sem-tam zablúdia na môj blog: "Dajte mi chvíľočku". Momentálne prežívam veľmi hektické obdobie plné strestu, od ktorého by som najradšej utiekla, keby sa dalo... Končím školu :) (Stráca sa mi slovo, Na jazyku, v srdci, v očiach, na papieri Alebo sa to stracam ja?) Nechcem, aby kvôli tomu utrpeli na kvalite ani príspevky na mojom blogu, ani vysledky mojej práce v škole. Tak ja sa na chvíľočku odmlčím, na zopár týždňov, aby som sa potom celá svieža, plná elánu a chuti spoznávať neodhalené zvláštnosti, mohla vrátiť a začať v živote i na blogu niečo nové. Tak zatiaľ.... a blogu zdar! :))