Tesime sa, lebo sme pokrocili do vyssieho levelu v nasej hre na tvorcu. Dokoncili sme nas cajnik, aj ozdobili: vyryli sme donho vzor. Uz len dufame, ze v nom neostali diery. Susi sa a zmensuje. Nebude na dva litre, ale taky akurat. Kazdopadne dost velky pre dobru spolocnost. Niektori vravia, ze kvoli tym noham vyzera, ako by sa chystal rozbehnut. Nepopieratelne, nas cajnik ma charakter.
Tesime sa, lebo sme zacali novy projekt week a vramci neho sa ucime vyrabat webstranky.
Tesime sa, lebo o nas vcera pisali v Aarhus Stifstidende. O nasej skole a o nasom novom kurze film a media, ktory sa otvoril prvykrat tento semester. Teta si nas odfotila a vycapila na pol novinovej strany fotku nas s kamerou a ucitelom Jeppe v pozadi. A ze "Jeppe - kameraman z DR - strazi chodbu a zastavuje studentov, aby nevyrusovali. Ivana totiz filmuje na chodbe skoly." Jeppe sa potom stazoval, ze fotku nespravne zaostrili - na nas a nie nanho :)
Tesime sa, lebo sa nam v peci prave vypalili koralky. Pat hodin casu, co sme stravili ich vymalovavanim, teda nevyslo nazmar. Mozeme si odfajknut dalsi riadok zo zoznamu "co spravit z hliny". Na zvysnych sedem nam ostava uz iba par dni. Musime sa poponahlat.
Tesime sa, lebo mame vela prace vo fotokomore. Zvacsit CB fotky do velkeho formatu, aby boli pripravene na den otvorenych dveri.
Tesime sa, lebo sme prave dokoncili tocenie nasho kratuckeho filmu. Vola sa Break a je o dvoch ludoch, ktori maju obaja tuzbu komunikovat, ale ich sposoby komunikacie su tak odlisne, ze sa nikdy nestretnu. Vsetci si tu myslia, ze je to film o vlakovom sprievodcovi a dievcati v cakarni. V skutocnosti je to vsak film o nas a o nich - cudzincoch a Danoch.
Tesime sa, ze sme tu stretli tolko zaujimavych ludi. Avsak potvrdilo sa nam, ze vytvorit blizsi kontakt s Danmi je zlozite. A tomu sa az tak velmi netesime. Ale ucime sa s tym zit.
Tesime sa, mily domov, ze uz o niekolko dni opat zacitime vonu leta na nasom Malom Mieste, okusime sedadla ojazdnej Karosy, dame si kopcekovu zmrzlinu za patnast korun a budeme pozorovat jednoduchych ludi, cudzich, ale predsa tak blizkych.
Tes sa na nas domov, my uz ideme.
Vasa Ivana (a) Kiwana
(pisane 15. 5. 2006)
Viac o tom, co je to hojskole, si budete moct precitat uz o par dni.
