Mesačné klišé

Oranžové závesy sa hrajú na západ slnka. Včera ma opať mesiac vyzýval. Len som neprišla na to, k čomu... Drzo mi svieti do očí. Budí ma. Čakám, že má pre mňa nejaký odkaz. Surreálny. Mystický. Kedy sa mi bude zdať, že len snívam. Že ma prevedie mlčanlivo po chodbe a ukáže ma všetkým v žltom pyžame s kvietkami na hrudi. Že ma privedie k otvorenému oknu a balerínovským krokom sa prejdem po zábradlí balkóna. Že ma prinúti otvoriť chladničku a zlikvidovať raňajkové jogurty. Lenže nič nadprirodzené sa nekoná. Mesiac zhasne svoju vypočúvaciu lampy z mojej tváre. Pomaly sa posunie o pár centimentrov a nájde cestu k vedľajšiemu oknu. A mne nechá nepokojnú myseľ a hlúpe mesačné klišé. (v spomienke na Moju Izbu na Mojom Malom Mieste)