Stvorhodinove telo

* Stvorhodinove telo zatuzilo po kave. Zvycajne pisti len za bylinkovym cajom "urtete", (ktoremu k umeleckemu zazitku chyba len jedno "A"). Ale dnes prahlo za toxinmi. Stvorhodinove telo potrebovalo trpkost. Telo, ktore sa poslednu noc v odpocinku vzdalo sile svojej vahy len na styri hodiny. Dnes si pat minut na stolicke priamo podebatovalo so slnkom. Svetlo preniklo. Cez jemny kremovy film koze, postekliko pigmentove lavy, ktore si vzapati nasli svoju cestu priamo na povrch kostnatych lic a zvrchovaneho nosa. * Stvorhodinove telo sa presvetlilo a spokojne si nieslo cierny toxicky tapoj v zelenom hrnceku. Vona to prezradila. Tato kava nebola ako vzdy: trpka svojou mrtvolnostou a ciernotou. Kava bola ziva. Horuci napoj sa rozlial po jazyku a rozutekal po vsetkych chutovych poharikoch, vibroval a energizoval. Svetlo preniklo cez tepny, zily aj vlasocnice, cez maso, az do najciernejsich drenovitych kostnych jaskyn. A vtedy energia a svetlo v stvorhodinovom tele splynuli. * To bolo presne vtedy, ked v jeden slnecny den Stvorhodinove telo vytrysklo v moje telo.