Zulitnievam

* (Čaj. Potrebujem čaj.) Niekedy sa človeku nechce vychádzať z ulity. Ostáva vo svojom hniezdočku, ktoré premenlivo mení svoje parametre na líščiu dieru a späť. Posledné mlieko z krabičky. Ostalo prázdno. A do neho padajú steny. Svoje texty čítam backspacom. * Zulitnievam. Tak ako tie slimáky, čo som jedla na Nový rok vo Francúzsku. Akurát že nemám prúžky. Zmršťujem sa vo vlastnej ulite, hoci bez byliniek a masla, čo by ma dochutili. Nejedzte ma. Som bez chuti a bez pachu. * Zoznam vecí, čo treba spraviť, ostal na nočnom stolíku. Na nočné dumky. Veci sa vracajú k svojim pôvodným stavom. Zaseknutá v jednej a tej istej pesničke.  * Nedočkavo sa naťahujem za práve zaliatym čajom. A pijem len horúcu vodu s mliekom. * Sú dni, kedy si človek medzi ranným vstávaním a večerným líhaním pamätá len zhon a beh kamsi na dlhé trate. A potom sú dni, kedy človek potrebuje, aby ho niekto ťahal za prsty a hýbal ním ako bábkou, ktorá nemá dušu.  Ja ti dnes podám prst.

Ivana Žulčáková Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny