Utorok 17.3. / Siedmy korona deň
7:00
Moja štvoročná dcéra sa spokojne obliekla do svojich najkrajších šiat, do vlasov si dala ružu a namaľovala si oči. Dcéra sa chce aj v týchto dňoch cítiť krásna len tak, pre seba. Mala by som si z nej brať príklad. Ja chodím doma už siedmy školský karaténny deň iba v teplákoch. Nie v tých istých, ale veľmi sa na seba podobajú. Až príliš. Opustila som sa? Keď táto pandémia skončí, spálim ich.
10:00
Schovala som sa pred synovou online výukou do kúpeľne. Dočítala som sa, že v akejsi vinotéke čapujú kvôli korone víno už len do vlastných fliaš. Byť dobre naladenou matkou v časoch korony je ťažké. Ale byť dobre naladeným alkoholikom?! To musí byť pekelne náročné. Ako si spoločensky vypiješ v odporučenom odstupe a s rúškou na tvári?
11:27
Išla som vyniesť bioopad a stretla som suseda z druhej strany. Vzdialenosť sme mali primeranú, úsečka tvorená kompostoviskom a mrežovaným plotom je v maximálnej šírke zadnej časti nášho dvora ( Ďakujem ti, syn môj, za online vzdelávanie!). Najskôr som suseda chcela pohaniť, že mi zo svojej strany plota naozaj neodborne ostrihal popínavý trúbkovec a k tomu túto aktivitu vykonal bez akekjkoľvek dohody, ale spomenula som si na korona vírus a že máme byť k sebe lepší a nič som mu teda nevytkla. Sused bol tiež vyniesť bioodpad. A na diaľku o hodne väčšiu ako 4,5 metra mi oznámil, že korona vírus neexistuje a nemám byť v panike. Keďže sused mi pri našich bioodpadových stretnutiach oznámil už všelijaké pravdy ako napríklad že neprší preto, lebo nám Rusi odháňajú mraky, odolávam pokušeniu a neverím mu. Dodržiavam rovnobežnú vzdialenosť a odchádzam. Ten trúbkovec mu vytknem po víruse, keď znovu budeme k sebe opäť horší.
13:15
Dcéra si pri plnení svojej online úlohy zašpinila šaty akrylovou farbou. Reve ako tur, nedalo sa to vyprať. Moje tepláky pri teplote 90 °C väčšinu farby pustili. To bol vždy rozdiel medzi praktickosťou a krásou.
14:00
Koniec online výuky. Konečne! Syn ma pochválil. Vraj som na svoj vek celkom šikovná, lebo mu viem v podstate dobre a rýchlo poradiť. Ďakujem ti, syn môj, naozaj som sa snažila!
14:15
Čo tým presne myslel? Predpokladá, že vo veku 42 rokov by som mala byť už v podstate senilná? Senilná teta v teplákoch. Ďakujem ti, syn môj!
17:30
Vrátili sme sa z prechádzky z lúky za domom. Bola tam aj iná rodinná skupina v odporučenom počtie nie viac ako štyria ľudia. Vyhli sme sa svojim skupinám v zrkadlovej parabolickej krivke. Počty, vzdialenosti a geometrické útvary dostávajú úplne nový rozmer. Desivo apokalyptický. Syn ma na lúke chytil za ruku. Odkedy má desať rokov, ešte ani raz to neurobil. Áno, deti vnímajú strach rodičov. Aj na obrovskej prázdnej lúke, strach parabolicky rozprestretý medzi dvomi skupinami ľudí nie väčšími ako odporučený počet.
23:15
Všetci spia. Čítam nočné správy, hoci som si to pred spanim zakázala. Mám chuť si hrknúť nielen jeden pohárik a dať si ružu do vlasov. Len tak, pre seba a len tak pre istotu.
