Ja som fajčiar. A nie vždy sa mi podarí odhodiť ohorok do popolníka. Vôbec sa neteším na zákon o zákaze fajčenia v podnikoch. Aj naďalej sa mi páči ohrozovať zdravie iných. Uznávam autá. Aj výfukové plyny. Neverím v jazdu na slnečnicový olej. Nie som členom Greenpeacu a nebehám po víkendoch s tabuľkami po námestiach. Nie vždy separujem odpad. A viem sa dostatočne zaujať inými vecami tak, že vôbec nemyslím na to, či budú mať moje pravnúčatá čo dýchať.
Ale včera ma čosi dostalo. Včera som sa dozvedela, že delfíny sa prestávajú páriť. Vraj sa kvôli hlučným lodiam pod hladinou vôbec nepočujú, nie sú schopné zachytiť signály svojho partnera. Len si predstavte – madam delfínica si pláve možno len dvadsať metrov od pána delfína, ale nebude žiadne techtle mechtle, pretože ho jednoducho NEPOČUJE. Delfíny dezorientovane blúdia oceánom bez možnosti trochu si užiť a hlavne - zachovať rod.
Hlučné lode odopreli delfínom párenie. O chvíľu to odoprú netopierom, potom myšiam, mačkám, koňom... A čo keď to príde aj na nás? Kvôli hustému dymu sa neuvidíme, kvôli hluku sa nebudeme počuť, neucítime vôňu toho druhého... Budeme sa ohmatávať? A čo keď bude ten dym tak hustý, že sa ani nenahmatáme?
Vážení, to si hádam neodoprieme. Párenie si predsa odoprieť nemôžeme. Potrebujeme si, ako tie delfíny, trochu užiť a, samozrejme, zachovať rod.
