V marci 2023 som spolu s ďalšími 2 rodinami z nemeckej komunity v Dubaji pod vedením evanjelickeho farára strávila týždeň v Keni v oblasti Ukunda. Bol to výlet, kde sme sa podieľali na úprave interiéru školskej kuchyne – omietali sme steny, nosili tehly a stavali kuchynskú linku. Naše deti sedeli na vyučovaní, vyskúšali si sedieť na tvrdej drevenej lavici a cez prestávky sa hrali s deťmi. Bývali sme v neďalekom hoteli na pláži, chodil po nás školský autobus a neskoro popoludní sme sa kúpali v mori.
Tento typ dovolenky sa mi tak páčil, že som takýto týždeň navrhla vedeniu strednej školy v DIA Emirates Hills v Dubaji, kde študujú moje deti, keďže tu žijeme. Videla som totiž na nástenke fotky, ako naši študenti pracujú na oprave školy v Nepále, tak som tušila, že by to mohlo byť pre nich zaujímavé. Vedenie našej strednej školy túto myšlienku privítalo s nadšením. Riaditeľ školy v Keni nám poslal rozpočet na stavbu jednej učebne, ja som pripravila itinerár celého týždňa, aj s menom hotela, dvojdňový výlet na safari. Riaditeľ zapísal tento dobrovoľnícky týždeň popri ďalších výletoch – do Japonska, Cambridgu, na Východné pobrežie USA, počas prázdnin vo februári 2024 a študenti, ktorí chceli ísť na nejaký pobyt, si mohli vybrať. Prihlásilo sa nám 18 veľmi motivovaných študentov 11. a 12. ročníka. Študenti 12. ročníka využijú túto skúsenosť v rámci programu "Kreativita, aktivita a služba". Absolvovanie tohto programu je nevyhnutné v škole IB typu (International Baccalaureate) pred jej ukončením. V tomto type štúdia nestačí len prejsť vzdelávacím procesom zakončeným maturitou, ale aj povinne spraviť niekoľko úloh v rámci dobrovoľníctva. Výstavba školy v Keni určite upúta pozornosť v ich certifikáte.
Študenti podľa vlastných slov nikdy tak tvrdo nepracovali, ako práve v tento týždeň. Prvý deň sme betónovali podlahu v budúcej triede. Druhý deň sme murovali novú učebňu a natierali steny už existujúcej časti školy. Cez okná bez skiel nás pozorovali zvedavé deti. Okrem toho sme pleli školskú zeleninovú záhradu a narúbali veľa dreva do pece, v ktorej kuchárky varili obed pre 470 ľudí. Tretí deň sme pokračovali vo všetkých týchto prácach, naši študenti učili deti hodinu na počítači, ako pracovať s MS Word a absolvovali sme aj tréning džuda s ich trénerom. Stavebné práce pokračujú po našom odchode - škola odovzdala peniaze na kompletnú stavbu triedy. Odohrali sme priateľský futbalový zápas, ktorý sa, musím povedať, skončil výhrou domáceho tímu. Asi sa futbal hrá ozaj lepšie bez topánok....
Deťom sme priniesli veľa vecí: vyše 100 ruksakov, ktoré som v posledný školský deň v júni vyzbierala od rodičov z našej dubajskej základnej školy. Vedeli, že ich obnosený ruksak skončí v Keni. Len ja som nevedela, kedy a ako ich tam odnesiem, keďže sme tento výlet začali presnejšie plánovať až v septembri. A nebolo vôbec isté, či sa nám prihlási dosť študentov. Priniesli sme aj čierne topánky do školy, oblečenie, hračky, knihy, takže verím, že skoro všetkým zo 450 žiakov sa niečo ušlo.
Než sa dostanem k histórii školy, rada by som napísala niečo o ľuďoch z oblasti pláže Diani, ktorí posielajú deti do tejto školy. Iste sú mnohí zamestnaní v hoteloch. My sme ale po škole navštívili tie chudobnejšie rodiny. Rodičia nikde nepracujú, častokrát otec po pracovnom úraze skončil bez práce, bez akejkoľvek pomoci od štátu. Sú ďaleko od veľkých miest a nemajú možnosť zamestnať sa v priemysle, nie sú rybári ani šoféri tuck-tuckov. Často sú nevzdelaní a uviaznutí v cykle generačnej chudoby. Sú squatteri, ktorí si postavili chatrč z plechov alebo hliny a palíc pod krásnymi kokosovými palmami. Sú tolerovaní majiteľmi pozemku, ktorí zatiaľ nemajú v pláne niečo na ňom stavať. Neistota z budúcnosti vedie k apatii, takže nie sú motivovaní obrábať pôdu a pestovať si nejaké jedlo pre seba. Majú veľa detí. Ak si žena nájde iného druha, ten sa nechce starať o deti z jej predchádzajúceho vzťahu. Deti teda idú bývať k babke. Ale tá ich dokáže zabezpečiť ešte menej ako ich vlastná matka. Malária je pre nich bežná choroba, ako chrípka pre nás. Častá a neliečená oberá človeka o silu...
Teraz späť do školy: Ako vlastne táto súkromná škola vznikla. Pár stoviek metrov od školy je skládka, kam každé ráno autá vysypávajú zvyšky jedla z plážových hotelov na Diani pláži. Deti z blízkeho okolia sa prichádzali kŕmiť ešte jedlými zvyškami. Pár dobrovoľníkov začalo skoro ráno variť kašu, aby deti nemuseli jesť zo smetiska. Táto správa sa rýchlo rozšírila medzi okolité rodiny a začalo prichádzať viac a viac detí. Ale ranná kaša mala iba malý až žiadny vplyv na komunity, keďže sa deti vrátili späť do svojich chatrčí a viedli život ako predtým a nechodili do školy.
A tak 4. januára 2017 otvorila nemecká charitatívna organizácia Patoipa súkromnú Základnú školu Green Garden Academy. Začala s niekoľkými triedami a každý rok pristavili novú triedu. V oknách nie sú sklá, o klimatizáciu sa stará matka príroda😊 Triedy sú jednoduché, len drevené stoly a lavice bez operadla. Ale v každej triede je tabuľa a mali by ste vidieť tú disciplínu! Akoby sa tam zastavil čas a pripomína to školu 100 rokov dozadu u nás. Deti majú málo materiálnych statkov, ale vyzerajú šťastné. Majú kamarátov a ich dni sú naplnené štúdiom, ktoré im dá šancu na lepší život. V škole dostanú dve jedlá. Pre mnohé deti je to ich jediná strava. Organizácia Patoipa sa snaží nájsť sponzorov pre deti v Nemecku (platí sa 20 Eur mesačne na účet v Nemecku. Okrem tejto školy spravuje ešte dve v slumoch). S každým dieťaťom, ktoré má sponzora, môže škola vzdelávať a poskytovať 2 jedlá denne aj pre ďalšie nesponzorované dieťa. Jedna učebnica do lavice stačí, takže vzdelávanie oboch je možné. Green Garden Academy je súkromná škola bez finančnej podpory štátu. V triedach má okolo 25-30 detí. Štátne školy by ich mali mať do 40, ale často ich majú aj 100, takže kvalita vzdelávania na štátnych školách je hodne nižšia. Táto škola je zapojená do štátneho testovania a dosahujú veľmi dobré výsledky. Vek žiakov je od 3,5 roka do 13 rokov a všetky deti, čo už skončili na Junior High, boli prijaté na vyššie stredné školy, kde ešte strávia 3 roky. Škola má školský autobus, takže môžu prísť aj deti z trochu väčšej diaľky. Majú možnosť ubytovať deti z najchudobnejších rodín, majú izbu pre 12 dievčat a pre 12 chlapcov, aj s WC, takže luxus 😊. Ale pri mojej druhej návšteve bolo menej postelí obsadených, keďže škola nemá dosť zdrojov mať deti v 24 hodinovej starostlivosti. Hoci sa im tento typ internátnej školy osvedčil a deti veľmi prosperovali... Školné pre miestnych rodičov stojí 10 eur mesačne, ale keď je už dieťa v škole a rodič stratí prácu, škola sa snaží pokračovať vo vzdelávaní aj takýchto detí, lebo cíti záväzok voči nim a snaží sa im nájsť sponzora.
Po 3 dňoch strávených v škole náš týždňový výlet stredoškolákov pokračoval oddychovým dňom na pláži. Išli sme loďkou na Robinsonov ostrov, ktorý sa zjaví iba na niekoľko hodín denne, keď je odliv. Dostali sme masky a šnorchlovali sme sa. Fotili sme sa s kokosovými palmami v pozadí, stojac na ostrove. Posledné 2 dni sme strávili v národnom parku Tsavo East na safari.
Tento školský výlet hodnotím ako obrovský úspech. Žiaci prišli domov so zážitkami, ktoré im utkveli v hlave a srdci. Na informačnom stretnutí s rodičmi pred odchodom som im sľúbila, že im domov prídu iné deti. Deti, čo sú vďačné za všetko, čo im poskytujú. A určite za školu, do ktorej chodia v Dubaji. Akýkoľvek výpadok internetu alebo klimatizácia o stupeň vyššia, ako by si priali, už nebude predstavovať obrovský problém. Pretože vedia, že existujú ľudia, ktorí nepoznajú internet, či klimatizáciu. Dúfam, že keď sa raz z týchto študentov stanú úspešní podnikatelia, učitelia, lekári, budú sa snažiť nájsť spôsoby, ako urobiť niečo pre komunitu – nielen v Keni či Afrike, ale všade tam, kde je potrebné urobiť svet lepším miestom pre život.
Ak by ste chceli sponzorovať dieťa z tejto školy, čo aj len na jeden rok, môžete napísať mail na: info@patoipa.de. Dostanete niekoľko profilov detí a vyberiete si jedno, ktorému Váš príspevok zmení život. Ďakujem.
