Približne pred piatimi rokmi som si mala vybrať strednú školu. Už vtedy to bolo zložité vyberanie, pretože som ani len netušila čo by ma mohlo baviť. Navyše ma zaujímali veci, ktoré so školou nemali nič spoločné.
Nechodila som na žiadne krúžky, teda až na svetlú výnimku - spoločenský tanec, ktorý som postupne prestala navštevovať. Nebavil ma. Základná umelecká škola bol pre mňa neznámy pojem, čo ma teraz dosť mrzí, pretože kreslenie, ktoré tam vyučovali, by ma bavilo, no uvedomila som si to až teraz. Neskoro.
Je ťažké nájsť si v takom veku zameranie alebo povolanie, ktoré ma teoreticky má v budúcnosti živiť. Rodičia mi nechceli dovoliť gymnázium kvôli tomu, že naša finančná situácia by nemusela byť najlepšia pre navštevovanie vysokej školy, čo by bolo nevyhnutné. Čo keby ma ani neprijali?
A tak som si vybrala hotelovú akadémiu. Na moje počudovanie to nebolo najhoršie rozhodnutie, ale aj tak si myslím, že to nie je to pravé.
Dejá-vu alebo história sa opakuje. Čaká ma to isté rozhodnutie - vybrať si vysokú školu. Celé hodiny som prehľadávala stránky vysokých škôl na internete. Čítala som všetko, čo by ma mohlo ovplyvniť pri rozhodovaní: profil absolventa, školné, ubytovanie... Nič. Jediné, čo ma posúva v rozhodovaní je len to, že by malo ísť o niečo kreatívne. Niečo, kde sa môžem prejaviť. Niečo, čo nie je, nebude monotónne. Niečo, kde môžem využívať nápady, byť originálna.
Možno by som mala počkať rok, ale poznám sa a viem, že by ma nič neprinútilo vrátiť sa do školy.
Neviem kedy presne, v akom veku človek príde na to, že čo robí, ho baví a vie, že sa rozhodol správne. Ja sa teším na to, že raz to zažijem aj ja. Snáď. Ak si vyberiem zle, stále je tu relatívne neobmedzená možnosť kurzov, i keď nie na takej úrovni akou môže byť úspešné skončenie VŠ.