A že prečo sa človek ako ja dobrovolne vystavil anglickámu podnebiu?
Skôr by som povedala, že to bolo viac než jasné rozhodnutie. Majúc na mysli úroveň vysokého školstva na Slovensku (česť výnimkam!), podporovanú nehasnúcou túžbou cestovať hneď a zaraz a všade kde sa dá, spolu s predošlou znalosťou angličtiny (veľké plus! tú ale možete kľudne substituovat komunikačnou úrovňou polštiny), nezabúdajúc na fakt, že som nemala najmensiu potuchu, čo chcem študovat.
Gap year, here we go
České školy ale nieje sú vôbec najhoršie, môžete povedať. A ja nebudem namietat a zdravím spolužiakov, ktorí to úspešne dotiahli a čoskoro začínajú na univerzitách kadetade po Čechách, nezabúdajúc Masaryčku a Karlovku.
Akosi som však nechcela byť toho súčasťou.
A tak, krátko po úspešnej maturite, mi známa nízkonákladová spoločnosť za ľudovú cenu spríjemnila let na Britské ostrovy niekoľkými menšími turbulenciami a za mrholivo veterného počasia sme naozaj decentne pristáli.
Well done! Už si ale niesom istá, či sme vtedy zatlieskali pilotovi.
Veľký problém so všetkými imigrantmi, ktorí sa hrnú žiť do Anglicka je ten, že drvivá väčšina sa ženie práve do Londýna.
Londýn je krásny, áno. Ani ja sa nemôžem zbavit neblednúcich spomienok na leto strávené v Kingstone, okrajovej časti Londýna. Odľahlá časť veľkomesta, ale stále nie tak ďaleko, aby sa tam nedalo zájsť za 20 minút vlakom, žiadne prepchaté ulice typu Oxford Street a podobne. River side a octové Pringlesy.
Stačí však ovládať základné numerické úkony a spočítať si náklady na živobytie, ktoré sú všade mimo Londýna o polovicu menšie. Bez žartov. Počítať ma našťastie naučili už na základnej škole a tak s priatelom bývame v Lutone. (to sa ale musím priznať, že prvý týždeň som bojovala sama so sebou a s predstavou budúcnosti v Londýne, v Londýne)
Racio zvíťazilo nad všetkým ostatným Londýnskym krásnym a klišé (západ slnka pri Westminstri, London eye v noci, otvorený Tower Bridge etc) a už som sedela vo vlaku do Lutonu.
Polhodinová cesta nebola ani dlhá ani krátka, ale stačila na to, aby som si ešte raz zopakovala, že 300 libier a viac za ubytovanie naozaj platiť nechcem. A nebudem.
Máme letisko a ...
Ubytovanie sa nám podarilo zohnať s pomocou priatelovej sestry, ktorá študuje na miestnej univerzite. University of Bedfordshire je pre mňa záhadnou inštitúciou, ktorá ako som sa dozvedela od Poľských spoluývajúcich, má kadejaké konexie u našich severných susedov. Vďaka tomu, sa tu každoročne dostáva nespočetné množstvo Poľských študentov. Najpopulárnejšie kurzy sú tradične Business, Marketing, Management, Human resources atď. Týmto spôsobom nielen do mesta ale do celej krajiny nezadržateľným tempom prichádzajú celé húfy prácu hľadajúcich a študujúcich Poľských obyvateľov.
Samozrejme, nieje to jediná početná skupina. Slovákov tu tiež nie je najmenej, nezabúdajúc na Pakistancov, Indov a vlastne obyvateľov väčšiny Európskych a Afrických krajín.
Kde sú teda Angličania?
'Praví' Angličania žijú južne od Lutonu, v mestách Harpenden a St Albans. Tam ani nenájdete poľské obchody, ktorých je na druhej strane v Lutone neúrekom. (aspoň máme kde kupovať 'kashanku'(jaternicu), poľský chlieb, čalamádu a iné, Slovákmi postrádané potraviny)
Kto nikdy nebol v Lutone, nepochopí. Tak ako študenti prichádzajúci z ďalekých krajin (Japonsko, Korea) nemajú šancu predpokladat ako mesto bude vyzerať. Obrázky na wikipédii neponúkajú komplexný pohľaď na centrum a tak veľa krát nastáva sklamanie. Od mesta s letiskom očakávaju niečo viac. Historické centrum mesta bolo v minulosti zbúrané a namiesto neho je postavené obrovské shopping centrum, ktoré môžme oznaciť ako centrum každodenného života obyvateľov Lutonu. Vedľa stojí knižnica a obrovské centrum Galaxy, komplex pozostávajúci z kina, študentského baru, bowlingu a obrovskej herne.
Druhá strana mince
Z lutonu sa ale nateraz odsťahovat nemienime. Po každom dni strávenom v Londýne si naplno uvedomujem správnosť rozhodnutia žiť mimo veľkomesta a doslova sa teším keď sa preplneným metrom dostanem na King's Cross a nastúpim na vlak First Capital Connect smer Bedford.
Ráno ma totiž čaká práca v spomínanom shopping centre, kde už nejaký ten mesiac predávam taliansku zmrzlinu a pomalým krokom si šetrím na moje vysokoškolské štúdium, ktoré nebude ani na Slovensku, ani v Čechách, ale v Anglicku, alebo ak sa podari, pravdepodobne v daždivom a veternom Škótsku :)
See ya later.
Autor fotografii: Zuzana Bujnakova
