Nebojíš sa cestovať na Ukrajinu? Predsudky časť I.
Lokálni koordinátori zo šiestich miest ktoré sme počas projektu navštívili sa obávali o Európanov, ktorí podľa nich prišli na Eurobus projekt s veľmi malou vedomosťou o krajine. Zdesene nám zreferovali, že ukrajinská mládež veľa pije, nezúčastňuje sa diania v miestnej komunite, nevie po anglicky a je nemotivovaná.
Báli sa, že účastníkom sa v hosťovských rodinách nebude páčiť a že si celkovo vybudujú negatívny obraz o krajine. Ako sa neskôr ukázalo, bývanie v rodinách bol buď risk alebo zisk a niektorí účastníci mali značnú dávku zlej karmy. Nakoniec sme však všetci odišli nabalení hromadou jedla, pohľadnicami a príbehmi s domácimi zvieratami, ktoré v 99% zastupovali minimálne dve mačky a v 50% papagáj.
Ale ty si nemysli že sme tu nejakí zaostalí! Pozeráme Gossip Girl a Big Bang theory! (americké seriály)
Predsudky časť.II
Situáciu mi objasnila Ana, 17 ročná študentka medzinárodných vzťahov krátko po príchode do mestečka Avdyivka v Donetskej oblasti. Problém nastal o pol hodinu neskôr, keď sme sa spolu s bulharským účastníkom Georgim zmienili, že sme poriadne unavení po celom dni strávenom na autobuse. Jediné po čom sme túžili bola sprcha.
Ana mala skvelý talent na objasňovanie situácii. Tento krát nám v okamihu zmizol úsmev z tvárí.
'V celom meste nieje voda.'
Žartuješ? Na takúto tému sa nežartuje!
'Naozaj ... Dnes sa začalo trojdenné čistenie .. Bolo to ohlásené dopredu. Vy ste to nevedeli?'
Nevedeli. Nakoniec však všetky hosťujúce rodiny naskladovali v bandaskách litre vody a poohrievali ich aby si inostranci mohli dopriať sprchu po náročnej ceste. To už sme boli na cestách týždeň a pol a všetci Pašovia, Sašovia a Naste sa nám pomaly začínali pliesť a mená miest, ulíc a dedín začali splývať do jedného neurčitého cyrilikového chaosu.
Pohostinnosť alá Ukrajina alebo kušaj kušaj/ my sme už jedli
Liz Gilbert sa v oskarovom Jedz Modli sa Miluj vybrala do talianskeho Ríma aby objavila svoj stratený aptetít. Keby to bolo na mne, hneď by som ju poslala na Ukrajinu.
Turistovi nebude dlho trvať aby si všimol, že základom takmer každého jedla v Ukrajinskej kuchyni je kapusta, zemiaky a mäso. Chlieb je taktiež zaujímavý element každodennej stravy. Po polievke, najčastejšie boršč, naďalej na stole zostáva a konzumuje sa pri druhom chode. V prípade že sa minie, nastáva menšia kríza medzi spolusediacimi až dokým sa znova nezjaví na stole.
V dedine Muzykivka, v Khersonskej oblasti sme si s ukrajinskou účastníčkou Karolínou pýtali na raňajky tvaroh. V predošlý deň nám zachutil a pri všetkej tej kapuste, zemiakoch a mäse to bola príjemná zmena. Naša hosťujúca mama už ale žiadny v chladničke nemala, tak z postele vyhnala 16-ročného Zachara ktorý v rámci rannej rozvičky odbehol do obchodu a udychčaný sa vrátil naspäť. Do 15 minút bola kríza zažehnaná.
Ďakujeme, balíme, Karolína a ja dostávame od rodiny domáci med a odvoz k autobusu. Stretávame ostatných účastníkov a nasleduje každodenný rituál výmeny zážitkov. Ďaľšie mesto je vzdialené 10 hodín cesty počas ktorej sa nám pokazí autobus a zastavíme sa pri Azovskom mori. Ale to ešte netušíme ...
