

Tak teraz sa hor do získavania pečiatok do kredenciálu po stopách žltých šípok do samotnej púte :)

1. Deň: Sarria - Portomarín (22,4km)
Prvá etapa púte, zo Sarrie do Portomarínu, je veľmi pekná. Cesta vedie cez zelené lúky a háje. Smer cesty je jasný – určujú ho žlté šípky, ktoré vidno na každom kroku. S nami ide zástup pútnikov, ktorí nás na ceste míňajú. Všetci pútnici sa navzájom zdravia Bueno Camino! S niektorými sa dáme do reči. Otázky odkiaľ ste a odkiaľ ste začali putovať sú temer obligátne. Na tejto trase je aj 100 kilometrovník do Santiaga.


Po ceste míňame staré kostolíky a získavame prvé pečiatky do kredenciálu. Počas trasy sa asi každé 2 hodiny nachádza prameň, alebo miesto kde sa dá nabrať do fľaše pitná voda. Po siedmich hodinách putovania prichádzame do cieľa prvej etapy- mestečka Portomarin. Je to staré mestečko, ktoré sa nachádza na ústí priehrady. Jeho hlavná pamätihodnosť- románsky kostol sv. Mikuláša musel byť kameň po kameni premiestnený, pretože jeho pôvodné miesto je dnes zatopené priehradou. V centre mesta sa nachádza mnoho malých ubytovní a úplne na okraji je veľká štátna ubytovňa.


Čo sa týka stravy, v miestnych reštauráciách ponúkajú tzv.: menu de peregrino, kde za 10 eur dostaneme predjedlo, hlavné jedlo, zákusok a vodu. Je tu samozrejme aj supermarket, kde sa dá nakúpiť strava.
Počas prvého dňa nás prekvapilo, že veľa ľudí putuje bez batožiny. Dozvedáme sa, že za 3 eur existuje služba mochila service, ktorá vám prenesie batožinu do ďalšieho cieľa púte..Tu ale treba vedieť, v ktorom albergue chcete byť ubytovaný ďalší večer. My sme sice túto službu nevyužili, ale je to dobrá správa, že sa netreba báť, že nezvládnete nosiť batožinu :)



2. Deň: Portomarín - Palas de Rei (25km)

Druhý deň našej púte začína skoro. Budíme sa o 6-tej ráno
a zisťujeme, že polka pútnikov už opustila ubytovňu. Je výhodné začať putovať čo najskôr, aby sa človek vyhol obednej páľave. Každú ubytovňu musí pútnik opustiť do 8,00 a väčšina neubytováva skôr ako od 14,00.
Trasa z Portomarinu do Palas de Rei je čo sa týka výstupu najnáročnejšia ako prvý deň. Jej značná časť vedie popri ceste. Ranný úsek trasy tvorí stúpanie na najvyšší bod trasy- Sierra de Ligonde (750m) a potom nasleduje opäť klesanie. Počas trasy sa oplatí vidieť románsky kostol Santa Maria.
V Palas de Rei sa ubytovávame vo veľkej novopostavenej štátnej ubytovni, ktorá sa nachádza hneď na začiatku trasy. Čakáme síce palác kráľov, ale mestečko je úplne obyčajné.
3. Deň: Palas de Rei – Arzua (28,8km)
Táto trasa je najdlhšia zo všetkých dní. My sme si ju skrátili a putovali sme iba do dedinky Boente, čo bolo cca 25 km. Ranný úsek vedie popri ceste, kde pútnika nič nechráni pred silným španielskym slnkom. Na obed prichádzame do pekného mesta Melide. Tu treba ochutnať miestnu špecialitu- chobotnice. Vraj ich tu robia najlepšie v celej Galícii. Cesta z Melide vedie cez Eukaliptový háj, takže je veľmi príjemná.


Pre mňa bol tento deň krízový a do Arzui som už nevládala prísť. Spali sme v dedinke Boente, v príjemnom albergue s bazénom. Vo všetkých dedinkách po ceste je možné nájsť ubytovanie, ak by ste potrebovali úsek skrátiť. Nevýhoda ubytovania v malých dedinkách je, že tam nebýva supermarket, takže si treba jedlo zabezpečiť inak a poobede tam nie je čo robiť.
Do Arzui sme prišli až na ďalší deň ráno. Je to vyslovene škaredé, industriálne mesto, takže dlhšia zastávka tam sa neoplatí.
4. Deň: Arzúa -Pedrouzo (19,1km)


Táto etapa vedie cez pravý Galícky vidiek. Ideme cez malé vidiecke sídla, do cesty sa nám vplietajú kravy a všade vidno typické Galícke sýpky. Dlho sme nevedeli identifikovať, na čo tieto čudné stavby slúžia, a až keď sme si všimli, že z nich trčí kukurica, pochopili sme, že je to vlastne kukuričník!
Inak Galícia je najpoľnohospodárskejšia časť Španielska a je zároveň najväčší producent hovädzieho dobytka. Oplatia sa tu ochutnať ich salámy a syry. Kravy tu vidíte snáď všade.
Keďže tu často prší, táto krajina je počas roka vždy zelená. Galícia je také španielske Anglicko :)
5. Deň: Pedrouzo - Santiago de Compostela (20km)


Posledný deň púte sme plný očakávania. Prvá etapa vedie na Monte
do Gozo, čo je vrch tesne pred Santiagom, odkiaľ vidno celé mesto. Na vrchole sa nachádza veľký pamätník, kde slávil Ján Pavol II záverečnú omšu svetových dní mládeže 1989. Schádzajúc kopec prichádzame do Santiagských predmestí a postupne putujeme samotného do centra mesta. Konečne v cieli :)


Nájsť si albergue v Santiagu nie je problém. Je tu obrovský počet ubytovní. ubytovávame sa v jednej z nich. Konečne skladáme z pliec ruksaky. Už sa tešíme, ako si vychutnáme zaslúžený oddych a vrháme sa do objavovania mesta. Ale o tom až nabuduce :)