Áno, boli tam aj Kotlebovci. Asi 200 holohlavcov s vlajkami. Taká zelená škvrna. Prišli. Lebo demokracia. Každý mohol prísť. A oni sa na takýchto verejných zhromaždeniach radi priživujú, zviditeľňujú. Ostentatívne mávali veľkými vlajkami. Bola som svedkom toho, ako organizátor slušne požiadal jedného, aby zložil vlajku. Že takéto veľké vlajky na pochod nepatria. Ušlo sa mu len rehotajúc sa:,,Uhni ty koko.." Kotlebovec bol o hlavu väčší, o dve hlavy sprostejší a div doňho tou vlajkou ešte nesotil. A jeho súkmeňovci? Tí ho ešte s rehotom povzbudzovali. Takže asi toľko k nim. Ale pochod za život nebol o a pre Kotlebovcov. Tí si išli svoje a ostatní sa od nich dištancovali.
Pochodovali sme za ochranu života od jeho počatia, za ochranu matiek, slobodných matiek, ochranu starých ľudí, ľudí z hendikepom a ochranu rodín s deťmi.
Bolo úžasné sledovať koľko ľudí prišlo do Bratislavy z celého slovenska , aby sa mohlo zúčastniť. Aby mohli v pokoji vyjadriť svoj názor. Že ľudský život má veľkú cenu a hodnotu. Treba ho chrániť a treba chrániť tých najslabších a najzraniteľnejších. Bolo skvelé nasávať atmosféru radosti zo života mladých, rodím s deťmi, ale aj vďačnosť z priatia a pokoru ľudí s postihnutím.
Ďakujem všetkým, čo prišli. Organizátorom za ich námahu, A všetkým zúčastneným za ich čas. Verím, že pochod prinesie svoju úrodu. Z pochodu odchádzala veľmi povzbudená a plná nádeje. V nedeľu sme mali naozaj skvelý čas. Napriek zelenej škvrne.
