Keď sa mu niečo nedarí,povie si svoju obľúbenú vetu - sviňa jedna arabská ( kedysi bol v kuvajte) a hneď je dobá nálada. Ak ho začne bolieť palec na ľavej nohe, tak mu pohrozí- ak neprestaneš,zjem za misu fazule a dva veľké kusy údeného. Prst bolieť neprestane,ale jemu sa neskutočne uľaví.
Žiadna akcia sa neuskutoční bez jeho gitary. Má veľký repertoár a hlasovo sa vie pekne prispôsobiť,takže si zaspieva s hockým.
Má viac ako 50 rokov,zopár šedín a je to môj šéf. Hneď ako som nastúpila a riešila dilemu,ako ho budem oslovovať, vyriešil to za mňa. Ja som Milan,a neopováž sa mi povedať šéfko,alebo podobne. A odvtedy je pre mňa Milanko- slniečko.
Keď ma koncom roka skolila chrípka, tak ma zaviezol k lekárovi a vybavil mi prednostné ošetrenie. Ja som sa síce hanbila,ale desať ľudí za mnou sa aspoň nehnevalo. Vybehol na nich s tým,že tuto dievčinka je asi tehotná,a je jej zle. Pravda bola len to,že mi nebolo do spevu,ale pomohlo to. A keď som vychádzala z ordinácie,tak si už tykal s polovicou pacientov.
Minulý rok,keď nás prekvapil sneh, zostal uväznený v práci. On totiž,keď sa zahrabe v robote,tak nesleduje čas. Zbadal sa až okolo jedenástej dopoludnia,ale to sa už nedalo prejsť. Obvolal všetkých známych,ale nikto mu nevedel pomôcť. Nakoniec si spomenul na mňa a pešo prešiel 6km. Bol hladný a unavený,ale aj napriek tomu rozprával vtipy ako na bežiacom páse. Vieš,hovoril mi,ako je tam fajn,keď ťa nikto neotravuje? Keby som mal zo sebou čo jesť,tak ešte pracujem.Potom si vypýtal gitaru (naladil ju ako nikto pred ním) a hral celé dve hodiny. Navečer sa cesty sprejazdnili a prišiel po neho zať. Kde si sa tu zobral? Pýtal sa ho,keď nás našiel. Bolo mi tu fajinsky,povedal on a mám ženícha pre našu Mimiku. Už zas? Dedo,Mimka má len 4 roky. To nevadí,na budúcnosť treba myslieť už v prítomnosti.
Keď ide po chodbe,zásadne si píska a riadne nahlas- to vraj keby dievčatá behali po chodbe hore bez,aby ho počuli. Ja som už starý,neškodný dedko, hovorieva, mne už veľa vecí nefunguje.
V pondelok sa teší,že začína nový týždeň, v utorok ide hrať basketbal zo študentami z vysokej školy. V stredu je deduško,vtedy berie všetky svoje 3 vnúčence na celé poobedie von. Vo štvrtok má odpočinkový deň, vtedy sa venuje svojej maželke Milke v polohe ležmo. On na gauči v obývačke a ona v kuchyni. V piatok poobede odchádza na rodičovský dom,kde má záhradku s ovocnými stromami. Tam sa motá celú sobotu a nedeľu.Veľa toho nenarobí,ale zato navštívi krčmu a všetkých kamarátov.
Keď sme boli na výrobnej porade na Poľane, tak sme sa kvôli nemu vrátili o 12 hodí neskôr. Lebo Milan sa tam skamarátil z chatárom a bol s ním pozrieť jeho rodinu. Všetci ostatní ho zúfalo hľadali po okolitých lesoch, bola totiž zima a snehu viac ako meter.
A keď som s ním naposledy cestovala vlakom do Košíc, tak sme samozrejme zmeškali ten náš - a na poradu sme sa dostali v noci o pol jednej. Môj zlatúšik si totiž zabudol všetky doklady v inej bunde a musel sa vrátiť. Potom sme nemali kde zaparkovať a keď sa nám to konečne podarilo, tak vlak bol preč. A to meškal 15 minút!!!
Jednoducho, život s ním je jedna veľká náhoda a sranda zároveň. Je nepredvídateľný a neskutočne dobrý. Ak práve nemá svoju zábudlivú chvíľku,tak zvykne byť aj veľmi pozorný a spravodlivý.
Neviem si predstaviť nikoho iného,komu by som ráno podávala plnú veľkú šálku čaju a s kým by som preberala tesne pred obedom môj chaoticky sa správajúci počítač. A vôbec nechcem myslieť na to,že budem mať raz možno aj iného šéfa.
