Dvojtýždňovej,letnej. Zaujímavé,že po vianočnom voľne sa mi to nikdy nestane. Vždy len v lete. Keď odchádzam pred dovolenkou z práce, vždy si zabezpečím polievanie kvetov, vyzdvihovanie odkazov a postráženie stoličky. :-D Naozaj,lebo jeden rok sa mi stalo,že som sa vrátila z Chorvátska a moja stolička - tam jednoducho nebola. Mala som ju označenú samolepkou (odvtedy si všetko značkujem samolepkami z lienkami) a nenašla som ju. Hľadala som ju skoro dva dni. Pýtala som sa kolegov, či má náhodou nepreradili alebo neprepustili. Vraj nie. Našla som ju na štvrtý deň. Mal ju technik,opravoval mi kolieska.
Keď sa vraciam po dovolenke do práce, už večer predtým si opakujem štvormiestny kód,bez ktorého sa nedostanem do práce. Raz sa mi stalo,že som ani na tretí krát neutrafila to správne číselné poradie a musela som volať pomoc. Nie doslovne,len telefónom službu,ktorá je tam na tieto prípady. Naša firma je super zabezpečená. V hlave si upratujem čo kedy a prečo musím urobiť: vypnúť odkazovku,vypnúť agenta,poliať kvety,vyzdvihnúť odkazy. Potom nahlásiť návrat šéfstvu,aby vedeli že som nazad.
Tento rok ma šéf prekvapil o pár dní skôr. Volal mi jedno ráno,keď som ani zďaleka nepremýšľala o robote. Hovorí mi: Zuzi, potrebujem sa dostať do tvojho počítača, aké máš heslo? Ja som práve robila chlebíky vo vajíčku. Vedela som že ich musím urobiť 4x2,lebo sme mali na prázdninách krsniatko,ale aké mám heslo, na to som si nespomenula. Tak popravde vravím: Milan,neviem. Ale nájdeš ho napísané v kalendári. Viem,že som si ho tam zaznačila.
Bola to vlastne moja inovácia. Každý štvrťrok si musíme povinne meniť heslo do PC. A tak si svoje heslo každý z nás napíše do kalendára,a ak nastane situácia ako táto, hocikto sa do PC dostane. Aj v tomto prípade sa to podarilo.
Obdobná,ale úsmevnejšia verzia sa stala jednej známej. Odišla na dovolenku a keď sa vrátila,vyviezla sa výťahom ako vždy na „svoje „tretie poschodie. Vystúpila, vošla do „svojich" dverí ... a tam stavenisko. Celá ohromená sa spýtala robotníka, čo tam stretla,kam sa presťahovali tí,čo tu sedeli. Povedal že netuší a išiel si zapáliť. A jej sa po polhodine podarilo stretnúť kolegyňu z vedľajšej kancelárie,ktorá ju nasmerovala ku kope vecí,ktoré boli v jej kancelárii. Nuž, nepostrážila si svoju stoličku, tak ako ja voľakedy.
Našťastie,moja stolička bola tento rok v poriadku, na svojom mieste. Na zadanie kódu som potrebovala len jeden pokus. Kvetinky prežili kolegyninu starostlivosť a žiadne zmeny sa neudiali. Dovolenka bola skvelá. Už aby tu bolo zasa leto.
