Lebo,nie je to jednoduché. Keď je človek príliš aktívny, povedia o ňom,že je vriťovlez. Ak sa tvári nezaujato,povedia že je nudný, a ak si nechce s novými kolegami rozumieť,povedia že je namyslený. Takže čo teraz?
Pravidlá poznám, žena navrhuje tykanie mužovi,nadriadený podriadenému,starší mladšiemu. Lenže nie je vždy všetko presne takéto- príručkové. Zatiaľ som vždy nastúpila do kolektívu,kde som bola jednou z najmladších ( v troch prípadoch úplne najmladšia). A vtedy zavádzam svoj nový a odskúšaný systém. Pár dní mi obyčajne trvá, kým zistím kto je kto a kto komu šéfuje a kto komu rozkazuje.
Zo ženami je to jednoduchšie,ak mi je sympatická, rovno jej poviem,aby mi tykala. A ak som jej sympatická aj ja,tak zvyčajne odpovie, niečo v zmysle: „ tykaj mi aj ty"- a je to vybavené. Ak dotyčná zareaguje inak, tak zvyčajne urobím ešte jeden pokus. Niekedy to vyjde,inokedy nie. Momentálne mám kolegyňu už štvrtý rok, a netykáme si. Ona mi tykať nechce a mne to nenavrhla. Ale je to možno aj lepšie,lebo ako dávno spomínala moja mama, tak je lepšie ak si s niekým nesympatickým vykáš,lebo ho nemôžeš poslať do .. ( domyslite si).
S mužmi zvyčajne vyčkávam do prvého rozhovoru face to face a potom nenápadne prehovorím , prečo si my vlastne vykáme? Nemôžme si tykať? A zasa čakám na reakciu, čo dotyčný na to. Ak sa chytí,tak je všetko ok,ak nie,tak sa pokúsim ešte raz.
Samozrejme,nadriadeným nikdy nenavrhujem tykanie sama. Inteligentný šéf sám viem,kedy je to vhodné a kedy nie. Potom sú prípady,keď určite viem,že druhá strana by si chcela so mnou tykať,ale nevie ako na to. Vtedy samozrejme pomáham ako sa dá a už sa mi stalo,že som to navrhla aj sama, aj keď som vedela že to nie je vhodné. Záleží aj od situácie. Ak sme na nejakej akcii,oslave,alebo párty, vtedy sa potykáva oveľa ľahšie a je si aj s čím pripiť. Len potom mávam zasa dilemu na druhý deň,alebo po víkende, či to tykanie platí,alebo nie.
Keď sme si takto na jednej oslave potykali s jedným,nie mojim priamym šéfom,tak na druhý deň v práci sme na to pozabudli. Teda on,ja som si to pamätala jasne,len som nevedela,že to tykanie bolo len cez oslavu. Niekoľko dní sme si znova vykali a až raz to nevydržal a spýtal sa ma: nepotykali sme si my náhodou? A ja na to: potykali,ale neviem či to stále platí. A tak sme si potykali ešte raz a nastálo.
Ako pomaly plynie čas,stáva sa mi,že aj ja navrhujem tykanie. A robím to veľmi rada, lebo s tykaním sa celý vzťah - hoci aj pracovný, posunie do inej roviny.
Len ma tak napadá, dá sa opätovne aj povykať si s niekým? Lebo určite niekto pozná nejakého človeka,s ktorým by si možno rád znovu povykal. A možno aj ja ....
