Ako prežiť pubertu (svoju): v prvom rade sa netreba na ňu veľmi sústreďovať ( stačí, že si to uvedomujú ostatní okolo). Treba sa chovať tak,akoby nič a keď sa nám chce plakať, pokojne plačme a keď napríklad máme chuť na hurónsky rehot – tak sa smejme. A ak sa to nejakým dospelým nepáči, pokojne povedzte – Viete, láme ma puberta a momentálne má prevahu. Buď to pochopia,alebo nie. Nakoniec,aj tak vám to bude ukradnuté. A tešte sa na ten deň, keď tá potvorka odíde a nechá vás konečne samých a všetci si oddýchnete.
Ako prežiť prvú lásku (svoju): tu je nutné podotknúť, že prvá láska je veľmi veľmi pekná,ale prchavá. Obyčajne sa nestihnete spamätať a je preč. Viem, ľahko sa mi hovorí,lebo ju mám dávno za sebou. Ale aj tak si zapamätajte každý jeden okamih ( neskôr si na to budete spomínať- a radi). je dôležité,aby ste su ju užívali,lebo nič nebude krajšie ako prvé prechádzky,prvé bozky, prvé milovanie. Buďte pri nej úprimní a kľudne nechajte svoje city vyjsť von, aj za cenu, že ten druhý sa bude smiať,alebo zostane taký zmätený, že zabudne čo sa na rande robieva.To nevadí, veď vy mu to rýchlo pripomeniete.
Ako prežiť prvý rozchod ( jasné že svoj): Ano,aj to sa vám stane a pravdepodobne nie raz. Človek sa ale skúsenosťami učí a cvičí si aj rozchody, preto je dôležitý ten prvý. Takže ak to musí byť – moja rada znie,vykričať sa, vyplakať ( najlepšie keď nikto nie je nablízku). Potom si kúpiť 10 nanukov,alebo pol kila zmrzliny a aspoň 5 zákuskov ( treba dodať telu cukor, ktorý bude počas nasledujúcich dní spracovávať).Kruhy pod očami ( od plaču) sa dobre maskujú tekutým mejkapom. A nesnažíme sa vrátiť čas späť. Ak sa to aj podarí,už to nie je ono – a prežiť si to znova,to sa málokomu páči. Je to ešte horšie – a to viem, o čom hovorím.
Ako prežiť (vlastnú) svadbu: Základ znie – ráno raňajky a štamperlík na povzbudenie. Všetkým okolo dať na vedomie že je to váš deň a ničím ani nikým si ho nenecháte pokaziť. (Nie,ani strýkovým strateným príčeskom, a dokonca ani očkom na pančuškách), aj tak si strýka nikto nevšíma a šaty sú dlhé preto,aby mohlo byť pod nimi nejaké to tajomstvo.Keď vás fotograf ubezpečuje,že krajšiu nevestu ešte nefotil,pokojne mu verte, chce si len zarobiť svoje peniaze. A keď vám váš nastávajúci šepká, že sa nevie dočkať svadobnej noci,len sa tajomne usmejte. Budete síce unavení,takže to nebude nič svetoborné,ale ako prísľub do budúcich dní to bude skvelé.
Ako prežiť pubertu ( svojho potomka): Najprv si spomente na tú svoju,na tie rehoty a plače čo boli a potom si 2x zahryznite do jazyka a 1x sa usmejte do zrkadla – a potom kývnite rukou, že veď ho to prejde – snáď čoskoro. Netreba strácať nervy a kričať,treba sa kontrolovať,lebo predsa len sme pre nich príkladom. Ako to riešim ja,tak to budú o pár rokov riešiť oni a nechcem predsa,aby po mojich vnúčatkách ich rodičia revali za každú blbosť.Alebo mne ešte pomáha,keď zatnem nechty do dlane,trošku to síce zabolí,ale hneď mám iné myšlienky.
Ako prežiť zo staršími rodičmi:Je pekné, ak sa vaši rodičia dožijú svojich vnúčat, aj keď vám s nimi pomáhajú,ale je neuveriteľne otravné,keď sa ich snažia vychovávať ako kedy si vás. Už len preto,že medzitým vyrástla jedna generácia a pomery sa zmenili a mlieko už nestojí dve koruny a preto ani vreckové nemôžu mať 15 korún na týždeň. Mobilné telefóny sú súčasťou človeka a z vnúčikom sa najlepšie porozprávajú na internetovom chate. Ale im sa to nepáči, oni chcú späť svoj svet – a vám zostávajú len dve možnosti ( ako vlastne vždy) buď ich necháte tak,nech si žijú v svojich rokoch 19XX,alebo im ukážete možnosti dnešného sveta a riskujete,že sa s nimi naozaj zžijú. Aj tak potrebujete veľa trpezlivosti,pretože dedkove prsty sú také hrubé a tlačítka na telefóne tak malé, a babička si nie je schopná zapamätať ani len svoje rodné číslo a PIN kód jej naozaj nič nehovorí.V krajných prípadoch si pospevujem,a keď mi je úplne nanič, tak zanôtim nejakú slovenskú ľudovú – a mamina sa hneď pridá a už je u nás doma hotový blázinec- škoda že to nemôžete vidieť.
Summa summarum – pre každú životnú situáciu treba veľa smiechu,trošku plaču a štipku nadhľadu – a presne to vám aj prajem.
