Naša Danka je taká múdra a šikovná, to by ste neverili. Hovorila to jej mama tej mojej. A ty si čo na to povedala? Pýtam sa mojej maminy. No čo? Pravdu! Aká si papulnatá a ako sa ti nechce robiť v záhrade. No super! Hlavne že Danka ledva prešla zo sedmičky do osmičky a myslí si,že klaustrofóbia má niečo spoločné s vianocami. A ja som papulnatá,lebo si viem povedať svoj názor. A teraz budú všetci Dankini známi vedieť,že som lenivá a papulnatá. Pekné,že to povedala moja mama. Nezabijem ju? Nie, veď je to moja mama. Vlastná.
Príde na večeru môj šéf. Kedy? Hádam nie dnes? Nieee, budúci piatok. Jasné. Pre istotu mám celý deň voľno. Šéfa nepoznám a chcem urobiť dojem. Upratujem ako besná, všetko sa ligoce. Syn má zákaz čokoľvek povedať a pes nesmie ani vyjsť z búdy. Jeden má totiž pubertu a blbé pripomienky a druhý oslintáva okno. Dva dni študujem kuchársku knihu. Malo by to byť niečo,ľahké,dobré a hlavne to musí dobre vyzerať. Rozhodnem sa pre kuracie mäso s brokolicou v omáčke, zemiaky,šalát. Konečne sú tu. Je celkom sympatický. Priniesol mi v kytici orchideu. Vyzná sa. Na pitie si vyberá suché biele - 100 bodov. Presunieme sa k stolu. Prinesiem zemiaky a misu s mäsom. Rozpačitý pohľad - on na mňa, ja na neho, potom na muža. Ja som vegetarián,prepáčte. Môj mäsožravý manžel by si zaslúžil. Môžem ho zabiť? Kto by ma živil?
Budeme písať sloh. A o čom? O rodine. Chceš pomôcť? Nieee, alebo trošku. Píše o fungovaní našej family. Nezabudne na babku a dedka a samozrejme kocúra. Pridávam úsmevnú príhodu a škrtám „ocinov bordel v skrini". Pani učiteľka zmenila tému. Nie moja rodina,ale moja mamina. Akýmsi nedopatrením sa jeho sloh ocitol v našom informačnom časopise. A tak som sa dočítala,že som zábavná a veselá. Že často chodím na prechádzky a dovolenky a že by ma nevymenil. Ale aj že mám riedke zafarbené vlasy a doma chodím v teplákoch. Vraj najviac zo všetkého sa starám o svoje nechty. A neviem veľmi dobre variť. No nezabite ho.
Nemôžem si pomôcť,ale občas by som ich vystrelila na mars. Vy nie?
