Borovica

Roky rokovité, keď sme boli malí a darčeky nám nosil ešte ježiško a keď polnočná svätá omša bola dosť nedosiahnuteľná,lebo sme zvyčajne odpadli o 23:15 a babka nás zakázala budiť do tej zimy a snehu .... vtedy, keď sme darčeky merali detskými očami a nie peniazmi, vtedy sa to stalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (60)

Každý rok pár dní pred vianocami tato zobral auto (bledomodrý wartburg) a išiel do Leopoldova. Na železničnú stanicu. Nesmeli sme s ním ísť, lebo - to bolo prekvapenie, lebo - by sme sa vmestili do auta len jeden a my sme boli dvaja, lebo právo ísť s ním si ponechala tatinova mama - moja babička. Lebo v Leopoldove sa dobre nakupovali topánky. Mali tam ( vraj ešte stále majú) taký dobre zásobený obchod babkovskými kapčekmi a inými vecami pre babky.

Potom sa to veľké zelené a voňavé čudo zjavilo v našej garáži. Zviazané, postavené vo vozovom kolese, ktoré bolo také ťažké, že aj keď sme sa zapreli obaja s bratom, ani tak sa nám nepodarilo ho zhodiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na štedrý deň ráno sa borovica presunula do obývačky. Neviem ako, ani kedy, ale keď sme ráno vstávali, bola tam. Rodičia boli väčšinou už po prvej rannej hádke, ale bola to len také mini, takže jej nevenujme pozornosť. Po raňajkách sme hneď išli zdobiť. Väčšinou nesvietili žiarovky. Mali sme ich presne 12, boli v pôvodnej krabici, kde boli nakreslení chlapec s dievčatkom, ako túžobne pozerajú na vysvietený stromček. Z našich 12 pravidelne svietilo len 10. Vždy iných desať. To ani nemusím pripomínať. Tato znervóznel, išiel do garáže po nejaké opravárenské veci. Mama ako ho videla, hneď mu nadávala, že je nezodpovedný. A to každý jeden rok.

SkryťVypnúť reklamu

Keď sa podarilo spojazdniť ešte aspoň jednu sviečku, išli sme na to. Tatko dával žiarovky, mali taký štipec, ktorým sa pripli na strom. Potom išli vianočné gule. Mali sme rôznofarebné 4 sady. Potom vianočná kolekcia, ktorú mama obradne priniesla a po celý čas dbala, aby sme z nej neodjedali. Nakoniec salónky. Na tých sme nešetrili ( lebo ich dávali odbory na mikuláša pre deti) takže z tých sme si mohli aj ďobnúť. Na obed šošovicová polievka a slaný osúch a potom nás mama vyhnala von. Ak bol sneh tak na sánky, ak nebol, tak na prechádzku.

Vonku sme stretávali kamarátov s podobným osudom. Vyplniť čas do večere a nezavadzať v kuchyni.

SkryťVypnúť reklamu

Jeden rok sme však čudo v Leopoldove nenašli. Teda oni nenašli. Tatko prišiel naprázdno. No tak nič. Vybereme z gauča ten umelý. Z Nemecka. No hotový pahýl, čo vám poviem. Plakali sme s bratom ako mraky. Nepáčil sa nám. Ani keď mama sľúbila, že môžeme figúrky načať skôr ako ich dáme na stromček.

Na štedrý deň ráno niekto zvoní. Babka beží otvoriť, lebo nejaká povera povedala, že to bude boh do domu. Tak ho asi chcela stretnúť prvá. Ježišukriste! počuli sme pri dverách.

Jasne si spomínam, že nebol sneh, ale bola dosť veľká zima. Poďte sa kuknúť kdo došol, len podte! Tak sme šli.

Vo dverách ujo Jožko z Oravy. Doviezla ho obrovská tatrovka. Keď sme vybehli von my, práve nejaký chlapík zhadzoval z korby zelené čudo, zabalené v špagáte.

SkryťVypnúť reklamu

A vy neviete napísať telegram že borovica sa stratila? Ale jedolci! Jak si sa ty o tom dozvedel? Vrany mi to vykvákali! No, zbohom sa majte a pekne užite! Požehnané vianočné sviatky a královstvo nebeské po smrti.

Ujo Jožko vstával ráno o tretej, zviezol sa s kamarátom, aby nám podal borovicu, keď tú prvú nám z vlaku niekto sprosto ukradol. Potom sa styri hodiny trmácal späť, aby stihol vlastnú štedrú večeru.

Nie som si istá, či niekto niekedy pre mňa urobil niečo viac ako on, ale som si istá tým, že neexistuje nič, čím by som sa mu vedela odmeniť. Tie rozžiarené detské oči pod ozajstnou borovicou a mamine a babkine slzy keď sme sa modlili sa totiž nedajú ničím zaplatiť.

Mám tisíc spomienok na Vianoce, ale pri tejto jednej mám zaručene vždy zimomriavky.

Zuzana Dubcová *zuz*

Zuzana Dubcová *zuz*

Bloger 
  • Počet článkov:  243
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kým si nájdeš miesto pod slnkom,začne sa stmievať! Zoznam autorových rubrík:  Z denníka jednej rodinyÚvahyOne storySpomienkyAj to sa stávaMňam a hamSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu