Daj jej tam aj štyri banány, povie od pultu. Ale si ich rozdeľte! Každému jeden, jasné? Dievčatko prikývne,vezme tašku a už jej niet.
Je to ukrajinka. Prišla sem s dvoma deckami a mužom. Dostali byt, spravil jej tretie a zdrhol. Byt mala vrátiť,ale kam ju mali poslať? Nuž ju presťahovali do sociálneho. A tam sa na ňu prilepil on. Nejaký montážnik, čo ide na tri týždne niekam preč. Potom sa vráti, chvíľu je dobre, potom si vypije a už je zle! Neľúbi sa mu,že chová cudzie deti! Ale šak vedel,že má tri. A bum! Štvrté deco. Tak som jej sľúbila,že nám sem môže chodiť upratať. Každú sobotu poobede. Striedame sa,ale dievčatám to nevyhovuje. Platila som jej rovnako ako im. Päťsto každej, jej by išla tisícka. Vieš koľko krát tu bola? Neviem, pokrútim hlavou. Tri! Vždy som jej zabalila salámu a nejaké ovocie. Len tak,aby si prilepšili. Aj deti si mohla doviezť,aby neostali samé. Aj im sme nanosili. Veci po vnúčatách, aj hračky. Nie že by nebola schopná, ona by chcela nič nerobiť a zarobiť. A teraz mi len sľubuje,že príde,len aby som jej poslala aspoň chleba a mlieko. No povedz, čo ich nechám umreť?
