Chodí tak okolo desiatej. Vždy ju tu zloží a potom ide zaparkovať. Potom sa vráti, prinesie jej kávu z automatu a nejakú sladkosť. Babička je vraj na sladké.
Keď sme sa stretli prvý raz zoči voči,nikto by v nej nespoznal tú hviezdu z telky. Prišla, úplne obyčajná upravená pani s mamičkou. Sadli si do čakárne a čakali. Ona potom vyskočila keď jej zazvonil mobil.
- Teraz nie, som ulekára. Zavolám vám neskôr.
- Len si to choď vybaviť, ja tu aj tak budem musieť čakať. Nie mami, som tu s tebou - tamto počká. Aj tak je to len robota. Nikto ju neurobí za mňa.
Usmiala sa, napravila si okuliare a vytiahla horalku. Daj si napolitánku, skočím ti pre kávu, mami.
- A predstav si, čakala tam s ňou dve hodiny. Keď sme ju po hlase spoznali, aj sme ju posúvali dopredu,ale ona nie. Vraj je taká istá ako ostatní.
- Máme s maminou deň voľna. Vybavíme toto tu a ideme trošku na nákupy a na dobrý obed, však mami?
Pohladila ju po ruke a babička pousmiala.
- Ona na to nevyzerá,ale lúbi si zapapať.
- No, a ona zas, kývne hlavou na dcéru, dobre varí a tiež na to nevyzerá. Neviem kde sa to v nej vzalo. Mňa varenie nikdy nepriťahovalo.
Po skončení ožarovania sa ponáhľala pristaviť auto,aby mama nemusela ísť pešo ďaleko.
A to chodila každý jeden deň. Sme sa tam stretávali. Vždy mala čas. Chodila aj telefonovať, to ano,ale vždy odišla na chodbu a po minútke - dvoch bola späť. A s mamou išla až dnu. Pomôcť jej so šatami.
To nie ako tá madam, čo prišla s otcom. Navoňavkovaná tak, že nám ostalo nevoľno,keď okolo nás prešla. Posadila otca na stoličku a dala mu do ruky mobil.
- Nech mi sestrička zazvoní keď budeš. Som na treťom klapátku, ano?
- Nezabudni, ona mi zavolá aja potom prídem.
Chudáčik, sedel tam koľkokrát aj dve hodiny, než si uvedomil,že zabudol volať. A než si spomenul, kam vlastne. Aj ja som mu raz vytáčala to číslo. Vypísalo tam že „Elenka- dcérenka" ....
