Janka,
vydávala sa keď nemala ani osemnásť. Socialistické deti mali mať deti. Manžel musel na vojnu a ona zatiaľ čakala bábätko a študovala. Dieťatko sa narodilo, tato došiel z vojny, zamestnal sa v štátnom podniku. Ako mladý perspektívny, dostal dvojizbový byt. Krátko na to,ako sa presťahovali, zobrali pôžičku,začal mladý muž popíjať. Najprv len potroške, s kamarátom. Potom začal chodiť neskoro v noci domov a nakoniec prestal chodiť úplne. Aj domov aj do roboty. V tých časoch bolo nemožné neísť do práce len tak. Prišli kolegovia z BSP, odborári, dohovárali, prehovárali. Aj sľúbil, aj chcel,ale po čase sa zasa dostal na krivý chodníček. Nahovorili ho na liečebňu, šiel. Absolvoval pobyt,chvíľu sa držal ale potom si ho našli krčmoví kamaráti. To už čakali druhé dieťa. Keď sa narodil syn bol taký nadšený,že týždeň ho nebolo. Janka mu len sucho oznámila,že buď - alebo. Vybral si alebo - a podarilo sa. Tvrdí síce,že aby sa mu neopovážili upiecť punčové zákusky,lebo by sa tam dostal znova. Ale Janka sa jeho slovám po toľkých rokoch len smeje. Druhá šanca sa podarila.
Andrej,
zaľúbil sa do nej keď bol vojak. Bola to taká dedinská potvorka,ale to vtedy nevedel. On bol z dobre situovanej rodiny,nemal problém s peniazmi. Ona to rýchlo vyčmuchala a držala sa ho ako kliešť. Dokonca skončila aj zo svojím divokým životom, presnejšie na chvíľu. Počkala,kým prešli dva roky a potom náhodne otehotnela. Bola svadba a mladí sa nasťahovali k jeho rodičom. Mali celé poschodie len pre seba. Ale pani manželke sa nepáčilo,že svokrovci sú ta blízko. Chcela preč. On sa snažil,rodičia pomohli a čoskoro mali mladí byt. Dcérka nemala ani dva roky a už mali aj auto,aj perfektný nábytok. Chodil na týždňovky aby zarobil. Ona sa doma na materskej nudila a tak sa vrátila k starému spôsobu života. Bola stále pekná a upravená a nemala problém s chlapmi. Stačilo,len ak sa usmiala a povrtela zadkom a hneď boli namäkko. Keď mu to susedia naznačovali,neveril. Uveril až keď náhodou prišiel domov skôr. Poranil si ruku a išiel na maródku. V predsieni cudzie topánky, v obývačke cudzie nohavice, do spálne sa ani nepozeral. Bolo mu to jasné. Nerobil krik ani scény. Povedal žene čo vie a čo videl a zamestnal sa v meste. Už nemala príležitosti na neveru. A ani čas. Na chvíľu. Potom sa všetko vrátilo do starých koľají. Keď si už aj vrany krákali o chlapoch v jeho posteli zobral všetko do svojich rúk. Pri rozvode sľubovala hory- doly,ale bolo neskoro. Dcérku prisúdili jej,ale po troch rokoch sa dohodli,že bude lepšie ak ju bude vychovávať on. Ona sa nemala čas starať o školáčku, mala iné povinnosti. Dnes tvoria kompletnú rodinu - on,jeho dcéra,žena z inzerátu a jej dvaja synovia.
