Keď prišiel zo školy našiel ho v kuchyni. Piekol lievance. Ty vieš variť? Opýtal sa a načiahol ruku k tanieru. Počkaj! Povedal mu. Chlapček stiahol ruku a chcel ujsť. Zober si tanier a z chladničky džem,povedal a usmial sa na neho. Môj tatko nikdy nevaril. Ani neumyl riad. Hovoril že to nevie. Noo, každý to nevie, ale my dvaja sa to naučíme, že? Ja viem umyť riad. Mama ma naučila.
V sobotu sa zobudil na ruch. Ty si sa načisto zbláznil,hovorila mama. Načo mu to preboha bude? Silno zatvoril oči a dal si na hlavu paplón. Nemal rád,keď sa dospelí hádali. Väčšinou tomu nerozumel a oni len kričali a mama plakala. Škoda,tento vyzeral tak dobre.
Vstávaj, mám prekvapenie .... niekto ho ťahal za nohu. Otvoril oči a na stoličke korčule. Kolieskové. Všetci ich majú, aj Ondro. Aj Julka- a ona je sociálny prípad. Len on nemal. To sú moje? Len pre mňa? Jasné, vstávaj a poď raňajkovať. Musíme sa ponáhľať,ak sa to chceš ešte dnes naučiť.
Aj mama sa to učila. Teda príliš jej to nešlo,ale spadla len raz. Potom sa bála. Tak nám kúpila bagety. Ale my s Petrom sme išli ako profíci.
Závideli mu. Peter ho chodil čakať pred školu na bicykli a vozil ho na rúre. Keď mal voľno. Pracoval v pekárni a nosil tie najlepšie žemle. Úplne teplé. A keď bol koniec školského roka urobil pre celú triedu chlebíky. Šunkové. Pani učiteľka povedala,že je najspoľahlivejší tatko v triede. Pri ňom neumrú od hladu. Ondro povedal,že on nie je jeho tatko. Bola to pravda. Bol to Peter. Ale aj tak robí najlepšie chlebíčky na svete.
A potom mama ochorela. Bola taká bledá a držala si hlavu. Aj brucho. A bolo jej zle. Skoro stále. Často spala a keď sa zobudila -plakala.
Raz si k nemu prisadol Peter a opýtal sa ho, čo by povedal,keby mali svadbu. A keby bol on jeho tatko. Chlapec sa rozplakal. Aj mama plakala. A Peter mal tiež oči plné sĺz. Vedeli,že to nebude ľahké,ale mysleli si,že malý bude rád.
Keď konečne doplakal, postavil sa a povedal. A potom,keď bude tá svadba, budem ti môcť konečne hovotiť tatko? Mama sa smiala a Peter tiež. Samozrejme, môžeš mi hovoriť tatko,ale bol by som radšej,keby si ma volal ocinko, alebo oco. Lebo, keď sa nám narodí bábo,musíš mu byť príkladom. Dobre? Chlapec prikývol a začal upratovať hračky do krabice. A čo teraz robíš? No, chystám miesto pre brata. Aby sa sem zmestil,vieš? A potom, musím mu predsa ísť príkladom.
