Ježiško,prečo si mi zobral deduška. On mi rozprával rozprávky aj cez deň. A nikdy ma neposlal preč,ani keď mal veľa roboty. A vedel strúhať najlepšie píšťaľky. A jeho jabĺčka z gánku boli dobré až do veľkej noci. Ježiško, kto ma teraz naučí upliesť korbáč?
Väčšia detská duša stojí nad hrobom. Ďakujem za babku, za to,že tu bola,keď som ju potreboval. Za jej múdre rady, za jej koláče. Za izbu, v ktorej som mohol bývať. Za jej pohladenia zrobenou, vráskavou rukou. Aj za facku čo mi dala,keď ma nachytala s cigaretou. Aj za chápavý úsmev, keď som prišiel domov až ráno a vyspával do obeda.
Veľká duša sedí pri posteli a hladká ruku. Navreté žily, mŕtvolne studené prsty. Sem tam slabučký nádych , chvíľu na to výdych. Svetielkovanie prístrojov, tiché kroky sestier. Infúzia kvapká. Vedľa ležiaca pacientka sťažka vzdychne. Ona ešte vládze, mama už nie. Anjeličku strážničku opatruj moju dušičku a zober do nebíčka aj moju mamičku.... spomenie si na detskú motlitbu. Ak môžeš,urob to. Vraj mama netrpí, vraj ju už nič nebolí. Tvrdia lekári. Ale bolí. Duša.
Viem,že ty vieš,kedy je ten správny čas.
venované K.
