Mala desať a cez prázdniny sa otec rozhodol,že ju nenechá napospas sídlisku. Denný tábor bol len o tri ulice ďalej. Platilo sa denne,vždy keď tam prišla. Päťdesiat korún plus nejaké vreckové na zmrzku a tak. Dohromady dostala 70- 80 korún. Bola vlastne boháčka. Vydržala tam len jeden deň. Znudené vychovávateľky a ešte znudenejšie deti. Ďalších trinásť dní trávila v meste, na nábreží, na zmrzline.
V pätnástich vyzerala na osemnásť a aj sa tak správala. Učňovka bola pomerne jednoduchá, stačilo si kontrolovať neospravedlnené hodiny,aby rodičom neprišlo oznámenie. Známky si pomerne jednoducho udržiavala v hladine dobrý. Rodičom to stačilo, učiteľom tiež. A jej to bolo jedno. Aj tak tu čoskoro skončí a čašníčku bude robiť v rakúsku. Alebo nemecku. Kúpila si slovník a učila sa nemecké slovíčka.
V treťom ročníku začali chodiť v rámci povinnej praxe do rôznych reštaurácií, vývarovní a barov. Celkom rýchlo zistila,kde je najlepšie. S barmanom sa nemusela ani dlho dohadovať a zamestnal ju cez víkendy. Od piatku poobedia do nedele večera. Dva tácy na ruku. A k tomu samozrejme rodičovské vreckové. V bare si mohla zobrať čo chcela. V primeranom množstve. Príliš skoro zistila,že s alkoholom v krvi sa jej lepšie usmieva na starých chlípnych dedkov. A ak si dá hneď zrána dve tri vodky, prežije aj barmanovo obchytkávanie.
Školu dokončila na druhý pokus. Ten prvý nestihla,lebo Palino nenastavil budíka. Kto vymyslel,že záverečné skúšky začínajú v pondelok ráno? Mali v bare pernú nedeľu a Palino mal na ňu chuť ešte aj nadránom. Tak ako mohla vstávať,keď ani nevedela o svete?
Výučným listom sa zvýšila jej náročnosť. Už jej nestačil plat a tringelty. Chcela viac. Nedal jej. Prvý raz ju načapal s nemcom vzadu v kumbále. Zbil ju,ale uprosila ho. Potom bol chvíľu pokoj. A potom zmizla. Stano mal vo Viedni putiku a potreboval barmanku. Chcel takú 25-ku. Veľmi jednoducho ho prehovorila,že ona je na tú prácu ako stvorená. Aj roky si pridala, aj účes zmenila a keď mu ho vyfajčila, Stano nemal námietky.
Zistil, že jej kvality sú oveľa širšieho záberu a ponúkal jej ľahký zárobok. Prvý raz sa povracala,ale najprv zhrabla 100 eur. Druhý raz sa cukla tesne pred samotnou akciou. Zákazník bol už skasírovaný, tak nemal inú možnosť,len ju zbiť a dať jej šnupa. Spala potom síce deň noc, ale stovka pre ňu a stovka pre neho bola fajn. Odvtedy vedel ako na ňu. Ona zarábala, on kasíroval. Ona spávala so zákazníkmi,on jej dodával drogy.
Zarobila mu pekne, o rok si kúpil na predmestí dvojizbový byt. Nikdy jej o ňom nepovedal. Nechal ju bývať v tej nájomnej kutici. Až raz, v slabej chvíli, keď na ňom krásne jazdila samozrejme nadrogovaná,lebo inak jej to nešlo, jej prezradil,že ju zobere do nového bytu.
Prvý a posledný raz tam bola na big párty, ktorú zorganizoval Stano. Štyria starší nemci a on a samozrejme ona. To zvládneš, to sú dedkovci. Nevydržia viac než raz. Trochu ich pochytkáš,pomačkáš, poolizuješ a sú hotoví. A potom si užijeme my dvaja. Za tie prachy, čo nám dajú, pôjdeme na peknú dovolenku. Toto si pichni a o hodinku som tu s nimi.
Poslúchla, urobila všetko ako chcel. Aj navyše.
Keď vyprevadil návštevu,ktorá ani zďaleka nebola taká senilná ako si myslel a stálo ho to ešte ďalšiu dávku a vrátil sa, bolo neskoro. Ležala na posteli v jeho krásnom novom byte. Naokolo neporiadok, fľaše, prezervatívy, zvratky. Každý by vedel čo sa tu dialo. Kým ako tak upratal, a zavolal sanitku a políciu,bolo neskoro. Zomrela pred asi hodinou. Ježišukriste, povedal len. Len on sám vedel,že ju mohol ešte zachrániť. Keby chcel.
