Mal najkrajšie oči,aké kedy videla. Boli modré, s nádychom do fialova. Keď ich videla prvýkrát,myslela si,že ju klame zrak. Chlapec vždy nastúpil, prešiel pár krokov,chytil sa tyče a zapozeral sa dozadu. Ona sa na neho dívala, dokonca sa zopár krát pristihla ako na neho čumí. Nikdy sa mu neodvážila prihovoriť.
Po dvoch mesiacoch zasa na neho čumela a on si ju všimol. Usmial sa, kývol hlavou. Na druhý deň sa situácia zopakovala, chalan nastúpil, ona sa na neho pozrela, kývol jej hlavou,ona sa usmiala a sklonila hlavu.
Potom jedného dňa nenastúpil a viac ho nevidela. O jeho fialkových očiach sa jej ešte dlho snívalo.
- - - - - - -
Mami,mami, môžem ti ho predstaviť? Povedz že ano,prosím,povedz. Bude sa ti páčiť. Je taký romantický a pekný. A začal chodiť na medicínu a je veľmi vzdelaný. Však môžem,však? Smozrejme že ano, privedieš ho ... povedzme v sobotu na večeru,dobre? Mama, ty si super. Ľúbim ťa.
Urobila by pre ňu všetko na svete. Mala len ju, kompletná rodina boli len chvíľu. Manžel sa zabil pri autohavárii krátko po jej narodení a ona sa už nikdy nevydala. Nechcela,aby mala jej dcéra nevlastného otca.
A čo uvaríš? Neviem, čo má rád? On zje všetko, odkedy nemajú mamu a varia si s otcom sami, vieš ako to je. Zje čokoľvek, najradšej mäso a veľa. Dobre, tak budú rezne zo šalátom. Super! Má ich najradšej,nuž nech sa teší. Ešte nikdy si jej dievčatko nepriviedlo domov priateľa. Nie že by nemala priateľov. Bola pekná,obľúbená. Len asi neprišiel ten pravý. A teraz tu asi je. Nuž čo, dievča bude maturovať,má nárok aj na lásku.
Mama, toto je Tomáš. Tomi, toto je moja mama. Podával jej žltú ružu a ona mu pozrela do očí. Boli fialkové. Nevedela si spomenúť,kde také už videla. Chlapec to bol slušný, dobre vychovaný. Mama mu zomrela pred dvoma rokmi a otec s s tým práve akotak vyrovnal. Vraj ešte musí počkať mesiac dva a potom mu Moniku predstaví. Otec je veľký samotár,nikdy nebol priebojný,aj mama ho musela sama zbaliť,lebo on by sa jej nebol prihovoril. Bola to jeho jediná láska,inú nemal, preto tak dlho za ňou smúti.
Mama, jeho otec je skvelý. Povedal,že nám kedykoľvek požičia auto,len mu musíme povedať kam ideme a kedy sa vrátime. A oči má Tomino po ňom,aj on ich má také zvláštne modré. A vie robiť výborné palacinky na slano, zo šunkou a syrom. Mohla by si sa ich naučiť aj ty.
Dobrý deň ujo, ako sa máte? Monika, kde sa tu berieš? Sme s maminou na nákupe,bola výplata, smeje sa. Mamí, poď sem prosím ťa. Zoznámim vás. Toto je Tomášov ocino a toto je moja mama. Oči! Modrofialové, také ako voľakedy. Zostarol,ale črty ostali rovnaké. Usmiala sa, nemôže si ma pamätať,veď to bolo pred dvoma desaťročiami.
Nepamätal si, samozrejme. Dostala od neho recept na slané palacinky a pozvanie na štrúdlu. Prijala pozvanie,ale vedela že nikdy na ňu nebude môcť ísť. Priveľa spomienok a nesplnených snov. Čo sa o ňom nasnívala, o svojom princovi s fialkovými očami. A teraz po rokoch sa ich deti zaľúbili. To sa predsa nehodí v ich veku a navyše si ju nepamätá. Akoby aj mohol, za tie roky musel stretnúť veľa žien a oveľa krajších.
A možno to nakoniec nie je ani on. Ale má aspoň o čom snívať a má na čo myslieť počas dlhých večerov,keď je sama.
foto v perexe : xlencinx.blog.cz
