Sedávali spolu v lavici celú základnú a aj prvé dva ročníky strednej školy,boli ako sestry.
Potom sa ich cesty na chvíľu rozišli,lebo jedna ochorela a ročník musela opakovať. Tá druhá jej poctivo zapisovala poznámky a všetko vysvetľovala,ale choroba bola dlhá a vyčerpávajúca a preto jej odoberala energiu na učenie sa. Nezvládla rozdielové skúšky a odporučili jej ročník opakovať.
Sľúbili si večné kamarátstvo a vernosť. Dohodli sa,že si nájdu spoločné zamestnanie a neskôr aj bývanie. Veď počkajte,keď sa jedna zaľúbi. Každá dohoda stratí zmysel, hovorila mama jednej z nich.
Spolu prežili zopár ťažkých nocí pred maturitou, a rovnako spolu prežívali stužkovú. Našli si prácu v jednom podniku. Každá na inom oddelení, na inom poschodí. Po čase im pridelili ubytovňu a boli ešte bližšie pri sebe. Dokonca sa v rovnakom čase aj zaľúbili. Prvej učaroval šofér mestského autobusu a druhej učiteľ z autoškoly.
Jedna druhej sa zverovali s tajomstvami a hovorili si o svojich pocitoch a nových zážitkoch. Po pár mesiacoch sa začali stretávať aj vo štvorici. Chlapci si tiež rozumeli,hlavne keď pochopili,že tie dve sú ako spojené nádoby. Ak je jednej ťažko na duši, tá druhá ju musí potešiť, či chce, či nechce.
A potom sa zrazu stalo niečo. Druhá si zbalila veci a odsťahovala sa. Bez vysvetlenia, bez slov. Nenechala lístok ani kamarátke,ani priateľovi. Nevedeli kam išla a prečo. Dozvedeli sa len to, že nechce nikoho z nich už vidieť. Nikdy.
Stretli sa až po viac ako dvadsiatich rokoch. V kúpeľoch. Pozri, tá žena vo vírivke sa tak strašne podobá na Majku. Už ju sledujem druhý deň. Ale veď to je Majka. Okamžite spoznala svoju dávnu kamarátku. Také tmavohnedé oči sa len tak nevidia. Majka, si to ty? Čo tu robíš? Kde teraz si? Ako sa máš? Prečo si mi vtedy nenechala ani len lístok?
Pamätáš si na Jarka? Na toho vodiča autobusu? Tak to je môj muž, už skoro 18 rokov. Jaro? Ty si si zobrala Jara? A čo Štefan? A ako to mám ja vedieť? Štefan bol tvoj priateľ, hľadali sme ťa asi pol roka,ale keď nám tvoja mama povedala,že nás - teda mňa nechceš vidieť, tak sme prestali a so Štefanom sme sa prestali stýkať.
No to je možné,ale najprv ste ma pekne podviedli. Kto? Ja? Teba? So Štefanom? Prečo by som to robila?
Vysvetlenie poskytla o pár minút. Z knihy na nočnom stolíku vytiala dokrkvaný zožltnutý papier. ..... milujem ťa tak strašne,že neviem bez teba žiť. Ak ťa jeden deň nevidím, idem zomrieť od túžby za tebou. Povedz mi prosím svoje ano a ja budem najšťastnejší človek na svete. Navždy tvoj ... Števo.
Mlčky si prečítala papier, sklopila oči a pozrela na svojho manžela. Toto bol list pre teba, Majka, pomáhala som mu ho len napísať a kontrolovala som chyby. Nebol v gramatike práve najlepší,ale zato bol do teba neskutočne zaľúbený. Zlomila si mu srdce. Aleeee, veď bol v tvojej knihe, na tvojom stole ...
Večer skončil v slzách. Plakali obe, dlho a zúfalo. Žialili za veľkou dierou v ich kamarátstve. Roky,ktoré im ubehli už nikdy nedohonia. Rovnako ako aj Števa, ktorému sa stal osudný ľúbostný list.
