Nemôžeš predsa kŕmiť cudzie deti, hovorím si v duchu. Tak sa len pousmejem a bojujem už len zo suchým rožkom. Tomáško, poď sem, kde si? Poď ty mamičkina láska. Chlapča sa zvrtne a pobehne k mame. Mladá pani si ho privinie a malý ukazuje smerom na mňa. Nadvihne sa, nakukne spoza kríkov a pochopí.
O chvíľu sa vrátia aj s pochúťkou. Ty si maminkin miláčik,že? Pýta sa ho. Chlapča horlivo prikyvuje a ohrýza rožok. Je priveľký na jeho malú pusu. Nakloní sa k mame a pritom mu vypadne kus párku. S horčicou.
Ku**a fix, to čo robíš, čo si debilný, pozri čo si mi spravil? No pozri sa! Prudko vstane, malému vypadne z ruky rožok a rozplače sa. Do pi*i a môžeme ísť domov. Vypadám jak prasa.
Nárek mamičkinho miláčika počujem ešte z podchodu. Rožok leží na zemi a zobkajú do neho vrabce.
