P alebo Puknuté zrkadlo

Mala vtedy 14 rokov a práve začala chodiť na strednú školu. Čakali ju štyri roky učenia sa,nalievania rozumu do hlavy, roky nových priateľstiev a možno prvých lások. No, nič iné mi už nechýba, pomyslela si, mám blbých 14, nepoddajné vlasy, na nose pehy, na brade pubertálne pupienky a nejaké kilá navyše. Ešte mi treba nešťastie? O pár dní na veštbu zabudla. Štyri roky ubehli ako voda, učenie jej išlo, pupienky sa stratili aj samé, kilá odišli po pár mesiacoch tiež – predsa len,internátna kuchyňa nie je tá od mamy. A navyše,jej nepoddajné vlasy a pehy sa zapáčili jednému chlapcovi. A tak zmaturovala a dostala sa na vysokú. Mala sladkých 20 a na priváte spolu zo spolužiakmi vystrájali a oslavovali zápočty. Zátka zo šampusu nešťastne trafila celkom malé zrkadlo. Odlomený kúsok jej prerezal líce. Vtedy jej to došlo- sedem rokov, sedem rokov.Na líci zostala malá jazva, v duši oveľa väčšia . Pre ostatných to bola stále tá istá baba,jazvu si samozrejme ani nevšímali. Pre seba zostala ohava,ktorá nikdy nebude pekná. Prestala chodiť do školy, prestala sa ozývať kamarátkam, celé dni preležala v tmavej izbe. Nenávidela zrkadlá. Čakala kedy jazva vyzrie a potom sa jej na ňu pozrie plastický chirurg. Keď nadišiel ten deň, a ona sa odhodlala vyjsť von mala práve 21 narodeniny. Kamarátka ju mala odviezť autom,ale niečo jej do toho prišlo, tak poslala brata. Keď nastúpila k nemu do auta a zbadala jeho ruky a tvár, začala sa triasť a plakať. Keď jej porozprával o tom,ako sa pred dvadsiatimi rokmi ako päťročný chlapec obaril horúcou vodou, už nechcela ísť k lekárovi. Ale nakoniec predsa len šla. Aby mu povedala,že operáciu nepotrebuje a nechce. Po dvoch rokoch bola svadba, o rok nato sa im narodila malá princezná a o ďalšie dva chlapci- dvojičky. Keď ich občas stretnem na prechádzke, vôbec nevidím jeho zjazvenú polovicu tváre, ani jej sotva viditeľnú jazvičku na ľavom líci. Ale zato vždy vidím to krásne, neviditeľné, čo ich spája.